V žene vždy najprv hľadal komplexnú a inteligentnú osobnosť a so svojimi krajankami mal v tomto smere prevažne veľmi zlé skúsenosti. Boli pre neho povrchné, veľmi zriedkavo jemnocitné a senzibilné a boli presvedčené, že o kráse slovenských žien vie celý svet. Tiež postrádal u nich skutočný súcit a záujem o iných, ako aj sociálnu kompetenciu a skromnosť.
V prípade Ginette mu však intuícia, inštinkt a i rozum, signalizovali, že tentoraz mu osud po prvý raz doprial postretnúť naozaj neobyčajnú ženu, ktorá vo všetkom spĺňala jeho predstavy o ideálnej žene. Urobil to, čo ešte neurobil nikdy pri prvom stretnutí s nejakou ženou a navrhol jej:
“Dnešný deň mám celý pre seba. Ak máte trochu času a ak by to nebola pre vás nudná záležitosť, chcel by som vás poprosiť či by ste mi nechceli robiť na niekoľko hodín spoločníčku pri mojom objavovaní krás a zaujimavosti Paríža. Neviem si predstaviť príjemnejšiu, kompetentnejšiu a atraktívnejšiu osobu, ktorú by som si prial, aby mi ukazovala jeho krásy a vysvetlovala jeho pamätihodnosti. Naviac nás k ďalšej spolupráci priam zaväzuje naše náhodné stretnutie, ktoré sa nesie aj v znamení objavenia nášho spoločného pôvodu.”
Posledné slová pripojil so žartovným úsmevom. Z jeho hlasu zaznievala naliehavosť i túžba, prosba i obdiv. Denis bol muž s hustými, mierne zvlnenými tmavoblond vlasmi a peknými modrými očami a dobre stavaným vyšportovaným telom. Voči ženám sa dával zdržanlivo a azda i trochu s chladným odstupom. Teraz však po tom nebolo ani najmenšieho náznaku.
Ginette, prv než odpovedala, prebehla hlavou myšlienka, ako by asi bola jej milovaná stará mama prekvapená, keby tohto muža zo Slovenska priviedla do jej vily v parížskej štvrti St. Germain.
Bolo očividné, že zaujala tohto pekného Slováka, ktorý jej imponoval celým svojím zjavom i svojím intelektom. To, že pochádzal z krajiny, kde sa narodila jej stará mama, ešte viac zvyšovalo jej záujem o neho. Jeho oči vyžarovali na ňu nadšený obdiv, čo z nich aj jednoznačne vyčítala.
Keďže mu hneď neodpovedala – Denis nemohol tušiť, aké myšlienky práve prebiehajú hlavou mladej ženy – tak si myslel, že váha a preto netrpezlivo dodal:
“Odpustite Ginette, že na vás tak nalieham, azda som sa mal hneď zmieniť o tom, čo ma priviedlo do Paríža, čo tu robím a kde budem bývať, aby ste mi mohli plne dôverovať, lebo….”
Atraktívna žena ho prudko prerušila:
“Ach, milý Denis, to vôbec nie je potrebné.Chcem tým však vyjadriť len to, že v tejto súvislosti to absolútne nie je nutné. Na druhú stranu ma to však veľmi zaujíma dozvedieť sa dôvod vašej návštevy Paríža. Dôverujem vám však plne, aj keď by ste sa o tom nezmienili, to ste predsa už museli vyčítať z mojich očí.”
Zachytával v jej hlase náznaky dôvernosti a náklonnosti. Ginette pokračovala:
“Teraz som sa už v podstate prezradila, ale v tomto momente na tom nezáleží a priznám sa aj s tým, že ste mi hneď padli do oka, keď sme išli oproti sebe po neďalekom moste a od tej chvíle som zmenila pôvodný smer mojej cesty a sledovala som vás nenápadne až do chvíle, keď ste ma oslovili. Vaše oči a váš vikingerský výzor ma veľmi priťahovali. Čo sa týka vášho pozvania k spoločnej prechádzke Parížom, tak ho prijímam s veľkou radosťou, a to z viacerých dôvodov. Možno ste prekvapený, ale my, parížske ženy, sme veľmi priame a otvorené vo všetkom. Nie nadarmo sme dcérami nášho veľkého ženského vzoru, Simone de Beauvoir, ktorá si ako prvá Francúzka vzala pre svoj život toľko slobody, ako žiadna iná Francúzska a či iná Európanka pred ňou.”
Ginette sa po týchto slovách pôvabne usmiala a dodala:
“Prezradím vám teraz najzávažnejší dôvod môjho okamžitého súhlasu. Boli ste mi ihneď sympatický a ste ma priťahovali a ak by ste ma neboli oslovili vy, tak by som to bola urobila sama. Vidíte, Denis, také sme my, Parížanky. Ak sa nám nejaký muž zapáči, dáme mu to bez okolkov najavo a nemáme problém začať s iniciatívou ako prvé. Vyhraďujeme si to isté právo ako aj muži, ak ide o prejavy ukázania náklonnosti či dokonca lásky voči inému pohlaviu, ale aj k tomu istému pohlaviu. Druhú časť mojej výpovede nechcem teraz bližšie rozoberať, lebo neviem či to neuráža vašu morálku a vašu predstavu o tom, aká má byť žena. Nechcem riskovať, že by som mohla pokaziť to, čo sa ukazuje byť zaujímavým a sľubným.”
Poslednú vetu vyslovila veľmi dôrazne a pozrela s takým nádherným úsmevom do jeho očí, že pocítil horúčavu zmyselnosti a doslova cíti, ako mu krv začala divoko prúdiť. Nikdy predtým neurobila na neho žiadna žena taký silny dojem ako táto Parížanka, hoci ju poznal len niekoľko minút. Fascinovalo ho veľmi aj to, že v jej žilách prúdila slovensko francúzska krv. Nevedel byl však povedať čo bolo v nej to, čomu tak rýchlo podľahol a čo ho tak z okamihu na okamih okúzlilo. Nebol vôbec typom muža, ktorého hneď chytí plameň, ak ho začne zvádzať nejaká krásna žena. Hoci mal tridsaťjeden rokov, ešte ho žiadna žena nedokázala zlákať do prístavu manželstva, aj keď sa o to už nejedna kráska pokúšala.
Mal ženy rád, ale nikdy za nimi nebehal a ani im nenadbiehal. Odkedy ho začali zaujímať ako osoby druhého pohlavia, tak rád s nimi komunikoval, ale vždy bol pritom v emocionálnej úrovni zdržanlivý. Aj keď sa dostal do veku, v ktorom sa jeho rovesníci plne opájali fantáziami a rojčivými snami o vzrušujúcich krivkach nahých žien, neprejavoval prehnaný erotický záujem o dievčatá. Vždy to boli ženy, veľmi pekné ženy, ktoré mu nadbiehali a vyhľadávali jeho spoločnosť.
Nikdy nesúperil so svojimi rovesníkmi v tom, aby dievčatá zabával a snažil sa o ich priazeň. Priam neznášal neustále vtipkovanie, rozprávanie vtipov a povrchné pokusy o získanie náklonnosti dievčat, ako to robili slovenskí muži, len aby im za každú cenu dokazovali, akí sú zábavní a vtipní. Z jeho pohľadu v tom úplne chýbala duchaplnosť a inteligencia. Podobne ale neznášal povrchné, naivné a usilovne o preteky sa chichotajúce dievčatá.
Denis sa už v detskom veku vyhýbal takému plytkému tráveniu času. Svoj čas radšej využíval na čítanie faktografických a vedeckých kníh a na vlastné úvahy, reflexie a pozorovania. Preto vedel rozprávať o takých veciach ako nikto iný v jeho okolí. Jeho prednášky boli veľmi pútavé a dokázal ich podávať s takým nadšením, že v jeho prítomnosti všetci zmĺkli a započúvali sa do jeho nevšedných rozprávaní. Dievčatá mu vždy prízvukovali, že je celkom iní ako ostatní mladíci a počúvali ho, keď už nie pre obsah jeho rozprávaní, tak v každom prípade pre jeho veľmi príjemne vibrujúci hlas a pre jeho neodolateľný úsmev s jamkami na lícach, ktorými ich dokázal okúzliť. Mal u nich oveľa väčší úspech ako jeho kamáráti, ktorí na rozdiel od neho, robili všetko preto, len aby sa dostali do priazne dievčat.
Ani raz to však nezneužil, aj keď mu priatelia závistlivo hovorievali, že by mu stačilo len kývnuť prstom a už má takmer každú krásku. Nebolo jeho prioritou, aby trávil noci v posteli s rôznymi dievčatami a potom sa tým chválil, ako to robievali jeho slovenskí rovesníci, ktorí sa potom pri poháriku chválievali kamarátom svojimi ženským trofejami. Niečo také bolo pod jeho úroveň. Okrem toho mal rád ženy a rešpektoval ich. Bolo mu vzdialené, aby im pripravoval sklamanie a bolsť len preto, aby ukájal svoje mužské pudy. A už vôbec nechcel zneužívať skutočnosť, že príroda ho obdarovala veľmi atraktívnym zovňajškom. Radšej obohacoval a zušľachťoval svoje vnútro.
Len dvakrát bol dosiaľ zaľúbený, ale ani v jednom prípade to nebola láska. Bola v tom z jeho strany zakaždým len príťažlivosť, sympatie a erotika. To však pre neho nestačilo na opravdivú lásku. Prvá sa volala Daniela a obaja vtedy študovali v Prahe. Bola z Košíc a v Prahe študovala filozofiu. Ak by mal hodnotiť jej krásu ako astronóm, tak by ju označil ako hviezdu prvej veľkosti. Bola od neho mladšia o tri roky a úputala ho na nej najmä jej aktívna a zvedavá inteligencia. Jej krása a nápadné krivky jej tela boli pre neho samozrejme príjemným aspektom jej osobnosti, rozhodujúce však pre neho boli hodnoty jej ducha, a v tomto smere ho Daniela veľmi milo prekvapila. Mal skúsenosti, že pekné ženy v jeho vlasti sa plne uspokojili so svojou vonkajšou atraktivitou a neveľmi si namáhali svoje hlavy nadobúdaním nového poznania a vedomostí. Radšej si ich skrášľovali len zvonka. Nepokladal to však len za ich chybu. Muži ich chceli mať práve také a neobávali sa ničoho tak veľmi ako krásnej a mimoriadne múdrej ženy.
Ich vzťah trval viac ako rok a bol to Denis, kto ho napokon ukončil. Daniela na neho čoraz častejšie naliehala, aby sa zasnúbili. On sa však ešte vôbec nemienil viazať, s čím súviselo to, že mu začala robiť scény, že ju dosť nemiluje a napokon sa dala strhnúť aj k výstupom žiarlivosti, čo mu veľmi znepríjemňovalo život. Keď s tým neprestávala, ukončil ich vzťah a viac sa s ňou už nestretol.
O tri roky neskôr, keď bol už úspešným astrofyzikom a mal za sebou niekoľko pracovných ciest do zahraničia, sa zoznámil s Pražáčkou Evou. Bola štíhlou plavovláskou, s pekným telom, rovnako stará ako on a bola literátka. Mala veľmi rada Slovensko a obľubovala slovenskú literatúru. Okrem iného si veľmi cenila osobnosť Ľudovíta Štúra a zdôrazňovala, že keby sa bol narodil ako Nemec alebo Francúz, tak by sa bol určite stal jednou z najznámejších osobností svojho storočia.
Ani vtedy sa Denis nezamiloval tak, aby mal podobné pocity, ako teraz, keď sa pozeral do očí Ginette a pritom cítil, že mu srdce tlčie tak silno, akoby chcelo vyskočiť z hrude. Aj Eva urobila chybu v tom, že mu nedočkavo dávala najavo, že sa už chce vydávať. Zdalo sa jej, že je so svojimi dvadsať osem rokmi už veľmi stará na to, aby ešte bola slobodná. Po polroku ich intímne priateľstvo ukončil.
Pokračovanie nasleduje
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
