„Ženy žijúce na území Islamského štátu majú zakázané pracovať. Výnimkou sú zdravotné sestry, ktoré musia liečiť zranených bojovníkov. Medzi nimi je aj dvadsaťpäť žien, ktoré sa po práci v nemocnici ponáhľajú na utajené kliniky, kde pomáhajú znásilneným ženám a deťom. Ak by ich odhalili, čakala by ich smrť. Aj preto chodia ozbrojené,“ uvádza na začiatku článku Markéta Kutilová. A potom už nasledujú hororové zážitky jej kamarátky z Mosulu.
„Mám veľa pacientok, mladých dievčat, ktoré nosia plienky. Majú také potrhané anusy, že nie sú schopné udržať stolicu,“ píše zdravotná sestra Mary. Pracuje v Mosule, druhom najväčšom irackom meste, ktoré je od minulého roku pod kontrolou takzvaného Islamského štátu. Ona a jej kolegyne sú jediné v celom meste, ktoré obetiam sexuálneho násilia pomáhajú. „Máme tu päť kliník. Týždenne prijímame vyše dvestopäťdesiat žien a dievčat. Okrem toho, že majú potrhané vagíny a análne otvory, je väčšina z nich traumatizovaná, čo býva ešte väčší problém ako ich fyzické poranenia.“ Ich práca je ilegálna, musia kliniky neustále presúvať. „Keby nás odhalili, sme o pár hodín mŕtve,“ hovorí Mary, ktorá sa volá inak, jej skutočné meno nemožno zverejniť.
Islamský štát nedávno uzákonil manželstvá s dievčatami od deviatich rokov. „Bojovníci Islamského štátu sú posadnutí sexom, majú povolené aj dočasné manželstvá. Navyše sú zvrhlí a praktizujú tie najhoršie zverstvá, aké si normálny človek ani nedokáže predstaviť,“ opisuje Mary a pokračuje v opisovaní príbehov, pri ktorom tuhne krv v žilách: „Mali sme tu pätnásťročnú Jezídku, ktorú análne znásilnili. Potom jej tam zaviedli zbraň a vystrelili. Mala potrhaná čreva, ale prežila. Podarilo sa nám ju dostať do Erbilu (hlavné mesto irackého Kurdistanu, pozn. red.) A odtiaľ do Európy na liečenie.“
„Viem, že tu zomriem, ale živú ma nedostanú. Pod nikábom nosím za pančuchami dve pištole. V sýrskych horách som prešla tréningom, učila ma kurdská bojovníčka. A po nociach cvičím, ako čo najrýchlejšie tasiť zbraň. Som už dosť rýchla a presná. Až pôjde do tuhého, postrieľam ich čo najviac a potom zastrelím seba,“ píše do Európy táto výnimočne statočná žena. A človek si len kladie otázku, ako dlho ešte budú svetoví vodcovia takéto zverstvá trpieť?
Celú reportáž si môžete prečítať TU.
