Dvadsaťdvaročná Isobel Bowderyová zverejnila svoj príbeh na Facebooku. Píše o tom, ako sa schovávala medzi telami ostatných účastníkov koncertu kapely Eagles of Death Metal, na ktorej vystúpení islamskí teroristi zabili minimálne 89 ľudí.
Svedectvo ženy
Nikdy si nemyslíte, že sa vám to môže stať. Bol to iba typický piatkový večer na rockovom koncerte. Atmosféra na mieste bola tak šťastná… Všetci tancovali a smiali sa. V tom prišli predným vchodom muži a začali strieľať. Naivne sme si mysleli, že to bolo súčasťou predstavenia. Nebol to iba teroristický útok, bol to masaker.
Desiatky ľudí zastrelili priamo predo mnou. Kaluže krvi pokryli podlahu. Náreky dospelých mužov, ktorí držali telá svojich mŕtvych priateliek, prenikali sálou. Budúcnosť ľudí zničená a srdcia rodín zlomené v jednom okamihu.
Šokovaná a sama, predstierala som viac ako hodinu, že som mŕtva. Ležala som medzi ľuďmi, ktorí videli svojich nehýbajúcich sa milovaných. Zadržiavala som dych, snažila som sa nehýbať, neplakať, neukázať tým mužom strach, ktorý tak chceli vidieť.
Mala som obrovské šťastie, že som prežila. Ale množstvo ľudí ho nemalo. Ľudia, ktorí tam boli z rovnakých dôvodov ako ja, zabaviť sa, boli nevinní. Tento svet je krutý. Skutky ako tieto majú poukázať a zvýrazniť skazenosť ľudí, pričom spomienky na mužov, ktorí nás obchádzali ako supy, ma budú prenasledovať do konca života.
Dôkladným spôsobom si ľudí zameriavali a potom ich strieľali bez akéhokoľvek zreteľa na ľudský život. Nezdalo sa to byť skutočné. Čakala som, že mi každú chvíľu niekto povie, že to bola iba nočná mora.
Ale keďže som tento hororový príbeh prežila, nechajte ma spomenúť hrdinov. Muža, ktorý ma upokojoval a riskoval svoj život, keď ma prikryl svojím telom, zatiaľ čo ja som nariekala. Ženu a muža, ktorých posledné slová lásky ma udržali vo viere, že je na tomto svete ešte dobro. Políciu, ktorej sa podarilo zachrániť stovky ľudí. Cudzích ľudí, ktorí ma vyzdvihli na ulici a trištvrte hodiny ma utešovali, zatiaľ čo som bola presvedčená, že chlapec, ktorého milujem, je mŕtvy. Zranený muž, ktorého som si zmýlila s priateľom Amauryim, ktorý ma objal a utešoval, že bude všetko v poriadku napriek tomu, že aj on bol sám a vystrašený. Ženu, ktorá otvorila svoje dvere tým, čo prežili. Kamarátku, ktorá mi poskytla útočisko a šla kúpiť oblečenie, aby som nemusela nosiť toto krvou zašpinené tričko. Vy všetci, ktorí ste prejavili svoju podporu cez správy – vďaka vám verím, že existuje potenciál na to byť lepšími a na to, aby sa toto už nikdy nestalo.
(Zakrvavené tričko autorky textu)
Ale väčšina z tohto, čo píšem, je určená tým 80. ľudom, ktorých zavraždili, ktorí nemali také šťastie a ktorí sa dnes nezobudili. Je to venované aj bolesti, ktorou prechádzajú ich priatelia a rodiny. Je mi to tak ľúto. Neexistuje nič, čo by odstránilo túto bolesť. Cítim istú výsadu, že som mohla byť pri ich posledných výdychoch. Naozaj som verila, že sa k nim pripojím. Sľubujem, že ich posledné myšlienky neboli venované tým “zvieratám”, čo toto spôsobili. Boli venované ľuďom, ktorých milovali. Ako som ležala v krvi cudzích ľudí a čakala som na guľku, ktorá ukončí mojich iba 22 rokov, predstavovala som si každú tvár, ktorú som kedy milovala a šeptala som „milujem ťa“ stále dookola. Spomínala som pritom na najkrajšie chvíle svojho života. Priala som si, aby moji milovaní vedeli, ako veľmi ich milujem, priala som si, aby bez ohľadu na to, čo sa mi stane, verili v dobrých ľudí, aby nenechali tých mužov vyhrať.
Minulú noc sa životy mnohých navždy zmenili a je na nás byť lepšími ľuďmi, žiť životy, o ktorých nevinné obete tejto tragédie snívali, ale teraz, nanešťastie, ich nebudú môcť naplniť. Odpočívajte v pokoji, anjeli. Nikdy na vás nezabudneme.
Otec so synom
Pre televíziu CNN sa so svojim svedectvom zverili aj otec a jeho syn, ktorí prežili drámu na koncerte. Namiesto zážitku si však odniesli dlhoročnú traumu.
„Najskôr sme si mysleli, že tie rany sú ohňostroj alebo súčasť šou. Potom mi niečo tesne preletelo okolo ucha a videl som, ako idú k pódiu. Zrazu nám to všetkým došlo a všetci sme sa vrhli na zem. Ja som na chvíľu zdvihol hlavu a videl dvoch strelcov. Jeden z nich si práve menil zásobník. Bol to mladý chalan a nebolo na ňom nič zvláštne, ” povedal pre CNN Oskarov otec.
„Povedal, že musíme myslieť na Sýriu. Povedal to francúzsky a nemal žiadny prízvuk… Bolo to prvýkrát, čo som videl mŕtvych,“ dodal chlapec.