“Radikáli z Islamského štátu ani nemusia podnikať žiadne ďalšie teroristické útoky. Stačí si počkať a my sa zničíme sami. Musíme si už konečne priznať, že sme vo vojne. A to bez ohľadu na to, či si to sami prajeme. Keď vás niekto opakovane napadne, tak ste jednoducho vo vojne. Džihádisti nám vyhlásili vojnu. Nezaujíma ich farba pleti, vek či pohlavie. Ak nie ste s nimi, musíte byť eliminovaní. Civilisti sú pre nich hlavným cieľom. Oni bojujú preto, aby vyhrali. My bojujeme preto, aby sa ľuďom darilo lepšie a boli v bezpečí,” píše Hunter a dodáva, že Američania sú plní súcitu, čo následne ochromuje ich myslenie v oblasti bezpečnostných záležitostí.
“Viac sa staráme, ako bude taká vojenská akcia vyzerať a pôsobiť, než o to, ako ochrániť našich spoluobčanov. Sme do tej miery pomýlení, že sa staráme v prvom rade o to, ako bude svet reagovať na civilné obete. Pritom pre našu nečinnosť sa naopak počet mŕtvych medzi civilistami v islamskom svete zvyšuje geometrickým radom. Skrátka a dobre, my sa chceme za každú cenu vyhnúť civilným obetiam, ale naším nepriateľom je niečo také úplne ľahostajné,” konštatuje americký komentátor. Nabáda pritom, aby Západ od tejto prehnanej starostlivosti a súcitu upustil. “Musíme radikálom pôsobiť bolesť a smrť bez ohľadu na to, aké vedľajšie škody to prinesie. Keď niekto hostí vodcu ISIS u seba, má na svojich rukách krv. Je jedno, či niekoho sám zabil,” píše Hunter.
Celý text v angličtine nájdete TU.
Hunter odmieta kritiku niektorých liberálov, podľa ktorých taký spôsob boja iba priláka Islamskému štátu ďalších priaznivcov. “Chcel by som upozorniť, že ISIS sa rozhodne nezmenšuje a priaznivcov má stále viac a viac. A je úplne jedno, z akej výšky a aké ciele bombardujeme. Tento týždeň bol údajne zabitý džihádista John, čomu predchádzali dlhé mesiace jeho bezútešného vyčíňania. Ak si niekto myslí, že sa vďaka zabíjaniu dostane do raja, kde na neho čakajú panny, hrozba smrti ho nezastaví. Zastaví ho až samotná smrť, ktorú by sme mu mali zabezpečiť. Musíme si začať zvykať, že je potrebné voči radikálom pritvrdiť. Je potrebné pochopiť, že pritom nutne budú umierať aj nevinní ľudia. A kto vie, možno to presvedčí mnohých utečencov mužského pohlavia, že slobodní môžu byť jedine vtedy, keď sa zlu sami vo svojej krajine postavia na odpor,” myslí si Hunter.
Terorizmus podľa jeho názoru nemôže byť nikdy úplne zničený. “To však neznamená, aby sme sa nesnažili tento cieľ dosiahnuť. Bombardovanie Drážďan na konci druhej svetovej vojny pomohlo zlomiť bojového ducha nemeckého ľudu. Nemožno len tak nečinne čakať a dúfať, že sa moslimovia raz rozhodnú proti tomuto zlu sami vystúpiť. Predovšetkým preto, že každý deň v dôsledku tejto nečinnosti umierajú nevinní ľudia. Naši politici bránia armáde viesť plnohodnotnú brutálnu vojnu, pritom Američania sú na niečo také celkom iste pripravení. Len im to musí byť schopný niekto oznámiť. Terorizmus sa nesmie stať v slobodnom svete prijateľným rizikom. Musíme konečne začať konať. Oni nám vyhlásili vojnu, preto je najvyšší čas zdvihnúť hodenú rukavicu a ísť s nimi bojovať,” uzatvára Hunter.
