Kde ste boli počas udalostí Novembra ´89 a ako ste sa zapojili do študentského hnutia?
Sedemnásteho novembra bol piatok a bol som na nádvorí a v klube VŠMU, kde boli oslavy Medzinárodného dňa študentov organizované SZM VŠMU. Ale príliš som sa nebavil, lebo to bolo len pár dní, čo mi zakázali predstavenie na motívy Tadeusza Rózewicza v Redute, pre prílišnú iróniu zo socializmu. V sobotu k nám prišli správy z Prahy a v nedeľu sme s Romanom Féderom na „átriákoch“ v Mlynskej doline maľovali po stenách šibenice so symbolmi KSČ. Keď sme v pondelok ráno šli do školy, už to bolo zatrené. Pondelok 20. novembra sme sa v škole dohodli, že sa pridáme k pražským študentom a vstúpime do štrajku. Po vzore poľských študentov, ktorí po boku Solidarity založili študentské nezávislé odbory, sme sa rozhodli urobiť to isté ako protipól SZM. Preto ma zarazilo, že keď som na studni na nádvorí VŠMU pred zhromaždenými spolužiakmi spolu s vyhlásením štrajku čítal stanovy Nezávislých študentských odborov, príšla Zuzana Mistríková a víťazoslávne mávala na mňa nejakým papierom. Keď som sa jej spýtal, čo to je, povedala, že vybavila od rektora povolenie na štrajk.
20. 11. 1989 sa Miloš Lauko ako prvý postavil na plné Hviezdoslavovo námestie na čelo študentského hnutia.
Prečo vás to prekvapilo?
Pre mňa, ako nečlena SZM, to bola typická aktivita funkcionárov SZM! Povedal som jej, že na štrajk si povolenie pýtať nemusí, lebo to je štrajk. Potom som sa zúčastnil zasadnutia študentov v aule Univerzity Komenského. Študentov však bolo veľa a aula malá, tak sme ich všetkých presunuli na Hviezdoslavovo námestie. A to bolo prvé protestné zhromaždenie na verejnosti, z ktorého sa odvíjali ďalšie aktivity. Keď som sa na druhý deň uvidel na titulnej stránke komunistického denníka Pravda, ako stojím na Hviezdoslavovej soche, vedel som, že sa to môže skončiť len basou, alebo víťazstvom. Preto, aj pre náš strach pred zatknutím, sme okamžite vyhlásili v ten deň okupačný štrajk a zatvorili sme sa v škole, naivne dúfajúc, že sme tam v bezpečí. Ak by sa vtedajší režim rozhodol zneškodniť nás, urobil by to ľahko a rýchlo. Našťastie, dohody boli už dávno iné.
Prečo po Novembri ´89 ovládli slovenskú politiku ľudia, ktorí mali s Novembrom ´89 len veľmi málo spoločného (Mečiar, Čič, Čalfa…)?
Presne pre to, prečo Nežná revolúcia zvíťazila: časť komunistov sa rozhodla odstrániť starú komunistickú gardu. Aj keď v okolitých štátoch sa obyvateľstvo búrilo proti socializmu, u nás vládla spokojnosť väčšiny. A preto na vyvolanie revolúcie potrebovali rozbušku, ktorou sa stal pripravený zásah polície voči študentom a údajná smrť študenta Martina Šmída, ktorý bol v skutočnosti príslušníkom ŠtB. Až toto zodvihlo zo stoličiek národ, ktorý sa skladá z rodičov, ktorí nechcú nechávať zabíjať svoje deti. Toto divadelné predstavenie, v ktorom sme nechtiac všetci zohrali rolu, režírovali komunisti a eštébáci, a disidenti a študenti im len dláždili cestu k prevzatiu hospodárskej a finančnej moci v novom demokratickom štáte. Takže je logické, že komunisti po Novembri ´89 ovládli politiku. Oni totiž ovládali aj November ´89.
Nežná revolúcia si vyžadovala celého človeka a Miloš Lauko jej od začiatku slúžil naplno.
Bol podľa vás vývoj po Novembri ´89 u nás jediný možný? Kde sa urobili prípadné chyby (neuplatnený lustračný zákon, absencia “hrubej čiary” a pod.), ktoré boli prípadne tie najväčšie (spôsob privatizácie či iné…), ktoré sa určite nemali stať?
Nie, nebol to jediný možný vývoj. Mohli sme najvyšších komunistov zastreliť, ako to urobili v Rumunsku s Caucescom a jeho ženou. A naplnilo by sa slovo „revolúcia“. Alebo sme mohli ľuďom na námestiach povedať, že nimi vybudované národné podniky už za pár mesiacov získajú len niektorí z „našich“. Lenže vtedy sa ľuďom nehovorila pravda a každý, kto chcel vystúpiť na tribúnu prešiel tvrdou cenzúrou. Dokonca v prvom televíznom dialógu Milan Kňažko na priame obvinenie Petra Weissa povedal, že po víťazstve revolúcie nebude nasledovať predaj národného a socialistického majetku.
Chyba sa nestala žiadna, všetko sa udialo presne tak, ako to naplánovali tí, ktorí to celé pripravili a spustili.
Akým smerom sa podľa vás uberá súčasný vývoj na Slovensku? Čo zostalo z odkazu Novembra ´89?
Neviem, ktorý odkaz Novembra ´89 myslíte. Tých bolo veľa. Určite sa však nenaplnilo hlavné heslo Novembra: Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou! Presný opak toho zvíťazil a žije dodnes! Neplatí ani populárne heslo z tribún: „Keď vám bude ťažko, pomôže vám Kňažko!” Jediné, čo sa naplnilo dokonale, je sloboda. A ako s ňou každý z nás narába, je už jeho osobná vec.
- Reklama -
