piatok, 3 júla, 2020
24.8 C
Bratislava
Úvod Aréna Keby bola priama voľba už vtedy, tak je prezidentom môj otec, ...

Keby bola priama voľba už vtedy, tak je prezidentom môj otec, nie Václav Havel, tvrdí syn Alexandra Dubčeka Pavol

V novembri ’89 prišla nežná revolúcia, vášho otca rehabilitovali, pozvali ho do Prahy. Vieme však, že kým išiel do Prahy, rozhodol sa vystúpiť verejne po vyše 20 rokoch najprv v Bratislave…

Neviem, kto otca vtedy zavolal. Podľa neho došlo u nás k pozitívnej zmene, no súčasne tiež vedel, že veľa ľudí u nás nebolo spokojných vtedy tesne po Novembri ’89 s vývojom. Otec ľudí nezradil, neušiel von, bol pri tom. Aj pre mňa to bolo pozitívne.

Čo ste mu vtedy ako synovia hovorili, keď sa začalo hovoriť o jeho návrate do politiky? Nemali ste z toho obavy? Predsa len ubehlo vyše 20 rokov odvtedy, čo bol politicky aktívny…

Nehovorili sme s ním o tom. Chcel byť jednoducho súčasťou novej politiky a snažil sa, aby vývoj bol pre občana pozitívny. Išiel do toho s dobrou vôľou. Vo všetkých postkomunistických štátoch sa diali prudké zmeny a, najmä, majetok vtedy dosť dráždil. Jemu však išlo vždy o dobro občana, nie o majetky.

23. novembra 1989 otec po prvý raz vystúpil na bratislavskom Námestí SNP pred 100-tisícovým davom, ktorý ho vtedy búrlivo privítal a kričal: „Dubček na Hrad!“ Bolo to vtedy namieste? Cítil sa na to?

Otec nikdy nerobil pre funkcie, pre svoj prospech, aby sedel v nejakom zamatovom kresle a bral z toho všetky možné výhody. Nikdy mu nešlo o funkcie, robil politiku pre to, aby bol užitočný. Otca aj však niektorí považovali za naivného, iní sa ho zasa báli a tajne ho nenávideli. Dokonca ešte v čase, keď Brežneva prehováral v Moskve, že tu nastupuje iná éra a aj politika by sa mala zmeniť, tak v tom čase, keby tak veľmi túžil po funkcii a chcel by byť na vrchole, stačilo, aby sa s ním objal a nič by sa tu nebolo zmenilo…

Alexander Dubček (Foto: Archív P. Dubčeka)
Alexander Dubček (Foto: Archív P. Dubčeka)

Potom o pár dní prišlo aj vystúpenie v Prahe na Letenskej pláni pred približne miliónom ľudí. Aj vtedy sa ešte hovorilo o tom, že váš otec by mal nastúpiť po Gustávovi Husákovi do funkcie prezidenta… Ako to on sám vnímal? Vraj mu neskôr štáb intenzívne pripravoval aj volebnú prezidentskú kampaň…

O žiadnej kampani neviem. Ľudia síce kričali, ale vtedajšia politická scéna rozhodla inak. Radikálni komunisti, ktorí tam ešte stále boli, už mali vybratého kandidáta. Treba sa pozrieť na to, kto koho vtedy volil, že prezidenta volil parlament, aký to bol vtedy parlament a prečo zvolili toho, koho zvolili… Aký cieľ za tým bol? Poviem to úplne na rovinu. Môj otec by tu nikdy nedovolil takto rozobrať národné hospodárstvo. Veľké strategické podniky prešli do privatizácie, no podľa otca sa malo národné hospodárstvo rozdeliť tak, aby podniky, ktoré boli prosperujúce, viedol manažment, ktorý ich k tej prosperite doviedol. Teda nie nejakí privatizéri, ale tí, ktorí tie podniky k prosperite doviedli. Lenže u nás sa to nestalo.

Nakoniec sa teda v decembri ’89 stal prezidentom Václav Havel, ktorý však vtedy sám tvrdil, že je to len dočasné do prvých slobodných a demokratických volieb, teda do júna 1990. Otec sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia. Dohoda bola vtedy jasná – po voľbách mal byť prezidentom váš otec… Nakoniec sa politické dohody nedodržali… Kto ich porušil? Ako ste to vnímali? Ako to vnímal otec? Vraj si aj poplakal…

Opakujem ešte raz. Pozrite sa na zloženie, kto koho volil. Havla v podstate zvolili normalizační komunisti. Prečo ho zvolili? Prečo sa Dubčeka báli títo komunisti? … Vybrali niekoho, kto im išiel „poruke“. Môj otec plakal jedine vtedy, keď mal radosť z niečoho. Keby túžil po funkcii, zopakujem to ešte raz: „Ťapli by si s Brežnevom, a tu by sa nikto ani nepohol…“ Ale neurobil to. Keby teda naozaj túžil po funkcii a po moci, tak nemusel podporovať malú sociálnu demokraciu, ale mohol sedieť v Prahe.

Nepovažoval to celé otec za podraz?

V politike samozrejme sú podrazy. Veď už raz ho podrazili, keď bolo hlasovanie v parlamente. Keby bola priama voľba už vtedy, tak je prezidentom môj otec a nie Havel. To sa vtedy vedelo…

Alexander Dubček s Václavom Havlom

A. Dubček s Václavom Havlom (Foto: Archív P. Dubčeka)

Ako potom otec znášal novú úlohu predsedu parlamentu?

Zodpovedne. Vtedy sme ho aj ako rodina pomerne málo vídali doma, pretože on nebol žiadny aparátčik, ale žil aj s novou funkciou, lebo chcel byť užitočný.

Po voľbách v júni 1992 už bol váš otec na čele sociálnej demokracie na Slovensku a už nebol predsedom Federálneho zhromaždenia, tým sa stal Michal Kováč. Bol už vtedy zmierený s tým, že zanikne spoločný štát? Ako to vnímal?

Pretože myšlienky sociálnej demokracie mu boli vždy veľmi blízke, nesústredil sa už na vysoké funkcie, ale rozhodol sa posilniť postavenie sociálnej demokracie. Otec bol samozrejme zmierený s tým, že sa rozdelíme, no vtedy mi hovoril: „To je predčasné Paľko, lebo Slovensko na to ešte nie je zďaleka dobre pripravené…“ Bolo jasné, že Slováci túžili po samostatnom štáte, no tak, ako sme si lepšie mali pripraviť vstup do EÚ, tak sme sa mali lepšie pripraviť aj na samostatnosť.

TRAGICKÁ NEHODA A SMRŤ

Ako si spomínate na 1. september 1992? Prečo sa vtedy rozhodol pre cestu do Prahy? SNR sa vtedy predsa zaoberala dôležitým rokovaním o Ústave SR…

Presne si to nepamätám, ako to bolo a prečo vtedy išiel do Prahy.

Stala sa vtedy dopravná nehoda, pri ktorej sa váš otec vážne zranil. Bola to podľa vás náhoda? Auto totiž nebolo jeho služobné, ani vodič a ochrankár Ján Rezník – otec dostal vtedy BMW 535i ako náhradné vozidlo od vtedajšieho predsedu FZ ČSFR Michala Kováča. Mimochodom, tým vodičom bol ten istý Ján Rezník, ktorý vynášal v roku 1990 registračné zväzky bývalej ŠtB z bývalej Tisovej vily v Trenčíne, z ktorých vtedy „zmizlo“ 6 strán, medzi nimi aj tá, na ktorej figuroval kandidát tajnej spolupráce „Doktor“ nasadený počas normalizácie na vášho otca. Podľa vás „náhoda“?

Keby niekto veľmi chcel pátrať a analyzovať, prečo sa to celé stalo tak, ako sa to stalo, mohol to už dávno urobiť. Otec bol po nehode pri plnom vedomí jeden a pol mesiaca, tak sa páni vyšetrovatelia mohli tým oveľa intenzívnejšie zaoberať.

Alexander Dubček (Foto: Archív P. Dubčeka)
Alexander Dubček (Foto: Archív P. Dubčeka)

Vy ste vtedy veľmi tvrdo kritizovali zdravotníckych pracovníkov, že otca odviezli do Prahy do Nemocnice Na Homolke a nie do Brna. Prečo?

Pretože to pracovisko v Prahe Na Homolke zďaleka nemalo také vybavenie ako špecializované neurochirurgické pracovisko v Brne. Trval som na jeho prevoze do Brna, alebo prípadne do Bratislavy, ale v Prahe to masívne blokovali.

Prečo vtedy nerešpektovali vaše želanie?

Pretože vtedajší riaditeľ v Prahe tvrdil, že otec  je neschopný prevozu, čakal som na rozhodnutie otca a otec váhal.

Ale vy ste lekár – chirurg. Vaše stanovisko predsa mali vážne rešpektovať…

Nemali ma tam radi…

Ale názor otca mali predsa rešpektovať…

Otec nebol rozhodnutý, stále mu tam niekto „mazal med popod nos“…

Bolo to zranenie chrbtice natoľko vážne, aby bránilo prevozu?

Ak už neboli v Prahe Na Homolke natoľko odborne pripravení a nechceli dovoliť ani prevoz, tak mohli aspoň prizvať a zavolať svojich kolegov z Brna a stabilizovať otcovi chrbticu. Bez stabilizácie takejto zlomeniny dochádza totiž ku komplikáciám. To neurobili. Nerozumiem navyše tiež tomu, prečo to vozidlo nedali odborne preveriť, obhliadnuť, vyšetriť a posúdiť aj odborníkom automobilky BMW z Bavorska. Tí o to vyslovene žiadali, no nevyhovelo sa im.

Alexander Dubček v nemocnici. (Foto: Archív P. Dubčeka)

Nehodu dodnes poriadne nevyšetrili. Netrvali ste už vtedy na tom, aby ju vyšetrili do dôsledkov? Prečo sa tak nestalo?

My sme predsa boli ako rodina na pojednávaní súdu v Českých Budějoviciach, no veci podľa nich boli „jasné“! Súd rozhodol dvakrát, že to bola jasná nehoda, odborníci z ČVUT povedali, že príčinou nehody bol šmyk. Nikdy to pritom nebolo dôsledne a poriadne vyšetrené… A opýtam sa inak: „Ako je možné, že dodnes nevyšetrili ani smrť Olofa Palmeho či Johna Fidgeralda Kennedyho, alebo aj iných politikov?”

Nehodu sprevádzali aj iné čudné okolnosti, napríklad to, že z miesta nehody „zmizla“ otcova aktovka, ktorá sa „objavila“ až po niekoľkých dňoch. Hovorí sa, že v nej mal dôležité dokumenty týkajúce sa jeho chystaného svedectva do Moskvy, kde mal vypovedať v otázke invázie spojeneckých vojsk v auguste 68 do Československa, okrem iného aj o úlohe KGB v tejto udalosti… Ako to bolo?

Aktovku doniesli rodine až s odstupom času… Ten vpád bol nejasný? Prečo si niekto myslí, že za všetko môžu Rusi alebo KGB? A čo tí naši, ktorí išli a idú po majetkoch?

Ale v ten istý deň, ako havaroval váš otec, zabili vo Varšave za doteraz nevyšetrených okolností poľského premiéra Piotra Jaroszewicza aj s manželkou, ktorý tiež mal ísť vypovedať do Moskvy ako korunný svedok k vpádu spojeneckých vojsk. Aj to je náhoda?

Na túto otázku vám, žiaľ, neviem zodpovedne odpovedať.

Pripúšťate, že mohlo byť KGB za smrťou vášho otca?

Nepripúšťam nič také. KGB rozhodla, že otec bude ležať Na Homolke a nie v traumatologickom ústave v Brne, ktorý sa takýmito stavmi zaoberá a dokonca je bližšie? A že ja takmer nebudem mať k nemu prístup?

A kto to tu podľa vás takto „organizoval“, že otca odmietli previezť z Prahy inde, že vy ste takmer k nemu nemali prístup? Bývalí eštebáci?

Mlčanie… (bez odpovede)

Prípad havárie vášho otca odložili v roku 2000 ad acta… Zmierili ste sa s tým?

Nie. Myslím si, že v tom čase už mali politici celkom iné starosti, ako sa starať o nejaké nedoriešené prípady… Mne sa principiálne nepáčila otcova liečba, to jeho držanie Na Homolke, to že ma za ním nechceli púšťať, že nechceli akceptovať ani ponuku lekárov z Brna, Bratislavy, z Bologne, aby ho previezli a liečili tam. Navyše otec aj dôveroval tým lekárom z Prahy a veril, že mu pomôžu. Neskôr sa však jeho stav zhoršil natoľko, že komplikáciám zo zranení chrbtice a poškodeniam miechy podľahol. 7. novembra 1992.

Komu prekážal podľa vás váš otec? Komu bol nepohodlný a nebezpečný?

Politikom. V tomto štáte boli v hre obrovské majetky. A môj otec nebol zástancom toho, aby sa tieto majetky iba tak rozhádzali a rozkradli.

Mohol byť nepohodlný prípadne aj preto, že mal veľké šance stať sa slovenským prezidentom? Podporu a šance stať sa ním mal v tom čase určite najväčšie…

Neviem o tom, že by sa chcel stať slovenským prezidentom. Nikdy sme sa na túto tému nerozprávali.

Váš otec zostal aj dnes jedným z najznámejších Slovákov v histórii, no mladí, dnešní žiaci a študenti skoro nevedia, kým bol. Myslíte si, že dejiny, historici a tvorcovia učebníc dejepisu nejako vedome „zabúdajú“ na vášho otca?

Tu je problém iný, nie Dubček. Tu niektorí mladí ľudia nie sú intenzívne vedení k poznaniu národnej histórie, nevedia, čo je to Bradlo, kto to bol Milan Rastislav Štefánik, nechápu význam obrovských národných stretnutí na Devíne a inde. Alebo je chyba v tom, že spoločnosť sa stala konzumnou?

Kde je teda chyba?

Myslím si, že po Novembri ’89 sa vytvoril taký priestor pre chamtivosť, že podobné symboliky  ako národná hrdosť či identita, sa zdajú byť smiešne. Tu ide o to: „Utrhni, co můžeš.“ … Inde v okolí je to inak. Bol som tu u susedov v Rakúsku a tam aj na tých malých dedinkách ľudí zaujíma každá maličkosť. My sme v tomto nejako „oplošteli“ a otupeli. Preto by som nehovoril, že to je problém Dubček. Môj otec zásadne uznával tradície a symboliky, pravidelne chodil na výstup na Rysy, na Rokoš, na Kriváň. Problém je v niečom inom. Aké hodnoty sa tu dnes dávajú do popredia…

Ako vnímate súčasný vývoj dvoch samostatných štátov? Páčil by sa takýto vývoj aj vášmu otcovi?

Existencia dvoch samostatných štátov by mu určite neprekážala, ale to, čo som už spomínal – tá chýbajúca identita či výchova mladých ľudí aj k iným hodnotám ako materiálnym, to sú podľa mňa oveľa vážnejšie nedostatky. Navyše si myslím, že ešte aj dnes existuje u nás veľa ľudí, ktorí nenávidia môjho otca. Lebo by sa tým odhalila ich pravá tvár, keby sa na nich ukázalo. V poslednom čase sa však stretávam s čoraz väčším počtom bežných ľudí, aj mladých, ktorí si vážia môjho otca. A to je preňho tá najlepšia odmena, aj keď už nie je medzi nami.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Demänovská Dolina vyhlásila po zosuve svahu na cestu II/584 mimoriadnu situáciu

Obec Demänovská Dolina v okrese Liptovský Mikuláš vyhlásila mimoriadnu situáciu po zosuve svahu na cestu II/584, ktorý zapríčinila prívalová voda. TASR o tom...

VIDEO Fico: Rozvrat právneho štátu v podobe bláznivej vlády Matoviča. Neexistuje dôvod na väznenie Kičuru

Neexistuje dôvod na to, aby bol bývalý predseda Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Kajetán Kičura vo väzbe. Tvrdí to predseda Smeru-SD...

Rozhodnutie o registrácii lieku na COVID-19 platí aj pre Slovensko

Piatkové rozhodnutie Európskej komisie o podmienečnej registrácii lieku na ochorenie COVID-19 s účinnou látkou remdezivir je automaticky platné vo všetkých členských štátoch...

Matovič: Slovensko neplánuje zaradiť Česko na zoznam nie bezpečných krajín

Krajinám Vyšehradskej štvorky (V4) sa podarilo zvládnuť situáciu v súvislosti s koronavírusovou pandémiou aj vďaka vzájomnej komunikácii, v ktorej naďalej pokračujú. Zhodli...
Slovensko
Pozitívne vzorky 1,720 +20 Dnes Úmrtí 28 Uzdravení 1,466 Infikovaných 226 Last updated: 3. júla 2020 - 19:37 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky