Skončila sa synoda o rodine. Aké sú jej závery?
Určite nedošlo k žiadnemu posunu, čo sa týka vieroučného pohľadu na manželstvo. Liberáli aj konzervatívci sa zhodli od začiatku, že doktrína sa meniť nebude. Synoda ani nemá kompetenciu meniť učenie v rámci katolíckej cirkvi. Naďalej zostáva platné to, že manželstvo je vzťah spečatený pred Bohom medzi jedným mužom a jednou ženou, pričom tí, ktorí sa ocitli v ťažkých situáciách, vlastne naďalej žijú v hriechu. Došlo pritom k polemike medzi liberálmi a konzervatívcami, pričom konzervatívci zastávali ten názor, že súčasný stav meniť netreba, zatiaľ čo liberáli navrhovali ústretovejší prístup k rozvedeným a znova zosobášeným.
Liberálny prístup mal pritom rôzne odtiene. Jeden z nich definoval nemecký kardinál Walter Kasper, ktorý predložil názor, že aj rozvedené osoby by po istom období pokánia mohli dostať povolenie pristupovať ku sviatostiam. Toto nakoniec neprijali. Synoda však zdôraznila to, čo hovoril už Ján Pavol II., že jednotlivé prípady treba posudzovať individuálne. Má sa tým na mysli, že nie je možné dávať rovná sa medzi prípad, keď manžel ženu podvádzal a opustil a nechal ju v kaši, a prípad, keď si obaja naraz našli iných partnerov, pričom si len povedali, že im to vlastne nevyšlo.
Ide naozaj o víťazstvo konzervatívcov?
O každom z článkov tej správy sa hlasovalo zvlášť. V podstate takmer nikde nebol väčší problém s dosiahnutím dvojtretinovej väčšiny potrebnej na to, aby bol článok schválený. Najtesnejšie to bolo práve v článkoch, ktoré sa týkali prístupu k rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom, a ktoré prešli len o jeden hlas. Tam sa konzervatívci do poslednej chvíle snažili zablokovať prijatie týchto článkov. To sa im nakoniec nepodarilo. Takže závisí od toho, ako sa na to pozeráme. Konzervatívcom sa nepodarilo zablokovanie týchto článkov, zatiaľ čo liberálom sa tiež neporadilo presadiť mnohé návrhy. Zostáva zachované status quo, pri ktorom vlastne ani jedna strana nie je úplne spokojná. Vníma sa to tak, že diskusia bude pokračovať ďalej. Aj nemeckí biskupi vydali vyhlásenie, v ktorom napísali, že synoda nie je bodkou, ale dvojbodkou, za čím bude nasledovať ďalšie hľadanie cesty. Uvidíme, čo teraz so správou synody urobí pápež František.
Aký postoj má pápež k záverom synody?
Z jeho záverečného prejavu je zjavné, že je do veľkej miery nespokojný. Ani nie tak s výsledkami synody ako skôr tým, ako diskusie prebiehali. On na začiatku vyzýval k tomu, aby sa nikto nebál hovoriť otvorene. Synoda naozaj nakoniec bola taká otvorená aréna ideí. Pápež konštatoval, že je za túto otvorenosť vďačný, ale tlmočil nespokojnosť s tým, ako niektoré skupiny prezentovali svoje názory.
Ktorí slovenskí cirkevní predstavitelia sa na synode zúčastnili?
Bol tam predseda KBS Stanislav Zvolenský a prešovský gréckokatolícky arcibiskup Ján Babiak.
Zvolenský a Babiak stáli v tejto diskusii medzi konzervatívcami alebo liberálmi?
Určite medzi konzervatívcami. Arcibiskup Zvolenský aj povedal, že by na súčasnom prístupe, čo sa týka rozvedených katolíkov, nič nemenil.
Podpísali sa na výsledkoch synodálnej správy aj kultúrne rozdiely medzi európskymi a americkými predstaviteľmi na jednej strane a africkými a ázijskými účastníkmi?
Áno, ale ťažko môžeme geograficky vytyčovať, že nejaká časť sveta je liberálna a iná zas konzervatívna. Tie diskusie počas synody prebiehali v takých menších skupinách 25- až 30-členných, ktoré boli rozdelené podľa jazykovej príslušnosti. V tej nemeckej napríklad diskutovali kardinál Reinhard Marx a Walter Kasper, ktorí sú liberálmi, ale zároveň tam bol aj Gerhard Ludwig Muller, ktorý je vo Vatikáne prefektom kongregácie pre náuku viery, ktorý je zasa lídrom toho konzervatívneho spektra. Súčasťou tejto nemeckej skupiny bol mimochodom aj arcibiskup Zvolenský. Rovnako to vyzeralo aj v americkej skupine a ďalších skupinách.
Synodu v úvode z časti zatienilo aj vystúpenie vatikánskeho preláta Krzysztofa Charamsu, ktorý sa priznal, že je homosexuál a žije s mužom. Ako hodnotíte jeho vystúpenie?
Nemyslím si, že to v úvode naozaj synodu zatienilo. Je to taká mediálna skratka. Ten jeho „coming-out“ bol tesne pred synodou, takže to vzbudilo pozornosť, ale počas synody sa tento prípad nijako ďalej neriešil. Akurát, že prišla tá informácia, že bol suspendovaný. Nemalo to vplyv na synodálne rokovania. Práveže, zatiaľ čo minulý rok téma homosexuálov rezonovala, tak tento rok ustúpila táto téma do úzadia.
Bezák a Korec
Máte nejaké nové informácie o prípade Bezák?
Vo Vatikáne sa to v podstate nepohlo. Róbert Bezák sa zdržiava na Slovensku a jeho prípad je takpovediac vo vzduchoprázdne. Ja som sa nádejal, že po tom, ako došlo k jeho stretnutiu s pápežom, sa jeho prípad pohne a do konca roka bude uzatvorený, ale tá téma je stále otvorená. Myslím si, že tak pre Bezáka,ako aj pre celú Slovenskú cirkev by bolo najprospešnejšie, keby celá kauza bola uzavretá tým, že by Bezák dostal nejaké primerané miesto v cirkvi. On je v podstate naďalej arcibiskup, ale bez diecézy, čo je neštandardná situácia pri jeho nízkom veku. Treba tu spomenúť aj rolu českého kardinála Vlka, ktorý stretnutie Bezáka s pápežom sprostredkoval, a ktorý mal niekoľko nie veľmi podarených mediálnych vystúpení, v ktorých veľmi kritizoval apoštolského nuncia na Slovensku, arcibiskupa Zvolenského alebo kardinála Quelleta, ktorý je prefektom kongregácie pre biskupov. On jednoducho zarúbal privysoko tým, že týchto ľudí znepokojil svojou kritikou, čím pribrzdil doriešenie celého prípadu. Treba pochopiť aj to, že pápež František má jeseň naozaj nabitú, bol desať dní na Kube a v USA, teraz je trojtýždňová synoda. Takže celý Bezákov pripad sa dostal do úzadia. My to síce na Slovensku prežívame, ale z celocirkveného hľadiska je tam veľa iných prípadov, ktoré treba riešiť.
V sobotu zomrel kardinál Korec, čo to pre cirkev znamená?
Slovensko malo len dvoch kardinálov, a to v pokročilom veku. Kardinál Korec zomrel, čím zostal len kardinál Tomko, ktorý ma viac ako 90 rokov. Slovenská cirkev nemá kardinála voliteľa, teda kardinála, ktorý by mal menej ako 80 rokov a mohol by sa zúčastňovať na voľbe pápeža. Nemali sme ho ani pri konkláve v roku 2013, 2005 alebo 1978, a tak by som mohol ísť ďalej. Čiže to je takým zaujímavým zrkadlom pre slovenskú cirkev, že po týchto dvoch legendárnych kardináloch tu nemáme žiadneho mladého. To sme asi jediná formálne katolícka krajina v Európe.
Treba taktiež povedať, že kardinál Chryzostom Korec bol jeden z tých osobností, čo viedli slovenskú katolícku cirkev počas komunizmu a ktorí ju previedli do čas slobody a obnovy po roku 1989. Okrem neho ide napríklad o biskupov Baláža, Tondru, Fila či Kojnoka. Postupne odchádza táto generácia ponovembrových biskupov, ktorí viedli cirkev v období rozkvetu, keď sa budovali kostoly, obnovovali sa kňazské semináre, vybudovali sa katolícke médiá. Teraz tú máme biskupov, ktorí sú druhou generáciou, a ktorí budú musieť reagovať na nové výzvy, pred ktorými teraz cirkev stojí. Prvou je výzva sekularizácie, keď sa mnohí ľudia formálne označujú za veriacich, ale ako veriaci nežijú, len si to zaškrtnú pri sčítaní ľudu. Ďalej sú tu výzvy, pred ktoré cirkev postavil súčasný pápež. Ten totiž vyzýva biskupov, aby, obrazne povedané, opustili biskupské paláce a aby žili s veriacimi uprostred ulíc.
Kardinál Korec býva kritizovaný za to, že mal blízko k Vladimírovi Mečiarovi aj Robertovi Ficovi…
Biskupské zbory nikdy nie sú názorovo jednofarebné. To platí nielen o Slovensku, ale aj o iných krajinách. Aj v Čechách boli biskupi, ktorí mali bližšie k prezidentovi Klausovi, ale aj takí, čo boli proti nemu. V Taliansku tiež boli biskupi, ktorí nachádzali spoločnú reč s bývalým konzervatívnym premiérom Sylviom Berlusconim, ale aj takí, ktorí ho kritizovali. Slovensko je v tomto rovnaké. Máme biskupov, ktorí sú skôr pravicovo cítiaci, iní čo sú národne cítiaci a ďalší skôr sociálne cítiaci, a tak to bolo aj v 90. rokov, keď napríklad biskup Baláž veľmi kriticky vystupoval proti Vladimírovi Mečiarovi, ale zároveň tu boli iní biskupi, ktorí k nemu mali bližšie. Či už to bol arcibiskup Sokol alebo kardinál Korec. Nie je to nič výnimočné.
