,,Odluka cirkví od štátu je poslednou úplne nesplnenou požiadavkou novembra 1989. Je naozaj načase, že dnes, takmer 26 rokov od nežnej revolúcie, sa táto téma dostáva do Národnej rady,” povedal v pléne autor zákona Daniel Krajcer.
Odluka cirkví od štátu sa v podobe zákona dostáva do slovenského parlamentu po prvý raz v histórii samostatného Slovenska. Krajcer o tejto téme rokoval s registrovanými cirkvami ešte ako minister kultúry. Na pôde parlamentu založil neformálnu pracovnú skupinu poslancov viacerých politických strán. Podľa Krajcera nie je prekážkou odluky ani platná Základná zmluva so Svätou stolicou. ,,Financovanie cirkví na Slovensku upravuje ešte komunistický zákon z roku 1949. Vatikánska zmluva nestanovuje, ako majú byť cirkvi na Slovensku financované a je v moci slovenského parlamentu zmeniť starý systém s cieľom dať viac slobody občanom, ale aj samotným cirkvám,” vysvetlil exminister kultúry.
Podľa definície je odluka cirkvi a štátu politickou a legislatívnou doktrínou, ktorá vyhlasuje, že štát a všetky náboženské inštitúcie majú byť navzájom od seba nezávislé a oddelené. Zahŕňa v sebe dva princípy: slobodu vierovyznania a sekulárnu vládu. Duchovní registrovaných cirkví sú dnes podľa poslancov okolo Juraja Miškova vlastne de facto zamestnancami štátu. „Štát však má vykonávať svoje činnosti vo verejnom záujme, v prospech všetkých občanov – a nielen ich časti. Povinné financovanie cirkevných aktivít aj z daní neveriacich tak prispieva k zbytočnej polarizácii spoločnosti,“ konštatujú predkladatelia. Zmena financovania cirkví z neadresného – cez štátny rozpočet – na adresné, prostredníctvom daňovej asignácie vytvorí podľa nich priamy vzťah medzi občanmi, cirkvami a charitatívnymi organizáciami. Opoziční poslanci predstavujú model finančnej odluky štátu a cirkví, založený na zmene spôsobu financovania nielen aktivít cirkevných, ale aj obnovy národných kultúrnych pamiatok, starostlivosť o ne predstavuje podstatnú časť výdavkov registrovaných cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike.
Predložený model finančnej odluky cirkví od štátu odstraňuje previazanosť a závislosť všetkých cirkví od vládnej moci. Zároveň vytvára priestor na celkové zvýšenie financií, plynúcich na tieto účely, lenže nie z rozhodnutia politikov, ale občanov samotných. Nezabúda na riešenie historického dlhu pri obnove a rozvoji slovenského kultúrneho a historického dedičstva pre budúce generácie. „Navrhujeme, aby každý občan sám rozhodol o tom, či chce prispievať na fungovanie registrovaných cirkví a náboženských spoločností, a to prostredníctvom poukázania podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb do výšky 2 % jednej cirkvi podľa vlastnému výberu – analogicky, ako je to dnes pri poukázaní podielu dane na verejnoprospešný účel (mimovládnym organizáciám),“ konštatoval Krajcer.
Finančné prostriedky zo zaplatenej dane, ktoré nebudú takýmto spôsobom asignované konkrétnym cirkvám, budú poukázané novozaloženému Fondu na obnovu kultúrneho dedičstva, ktorý takéto finančné prostriedky vynaloží na obnovu národných kultúrnych pamiatok (NKP). Polovica prostriedkov tohto fondu bude využitá na obnovu NKP vo vlastníctve cirkví a rozhodovať o nej bude komisia, zložená zo zástupcov cirkví. Druhá polovica prostriedkov tohto fondu bude využitá na obnovu ostatných NKP a rozhodovať o nej bude komisia zložená zo zástupcov Ministerstva kultúry SR a kultúrnej obce. Podrobnosti fungovania tohto fondu upraví samostatný zákon.
