Pre svoje postoje nielen k utečencom, ale aj k národu či histórii ako takej býva v zahraničí Smer označovaný za ľavicovo nacionalistickú stranu. Hovorí to napríklad aj anglická Wikipedia. Súhlasíte s týmto označením?
Je to dosť umelé označenie. Záleží od toho, ako to chápete. Ak pod tým rozumiete nejaký radikálny prejav, tak samozrejme nie, ak prejav vlastenectva, tak samozrejme áno. Ako politológ vám môžem povedať, že existujú dva pojmy nacionalizmu. Jeden je ten etnický, konzervatívny a šovinistický, ten samozrejme nevyznávame, a potom máte ešte ten občiansky, liberálny nacionalizmus, vlastenectvo, ktoré je prirodzené úplne každému politikovi v každej krajine. Čiže toto sú podľa mňa skratky, ktoré nič nevysvetľujú a skôr iba zahmlievajú situáciu. Smer je úplne štandardná sociálnodemokratická strana, ktorá je, a toto je jediný rozdiel, konzervatívnejšia v porovnaní so západnými stranami v otázkach napríklad ochrany sexuálnych menšín alebo v otázkach práv žien a podobne, kde nie sme takí „vocal,“ teda hluční. V týchto témach sme skôr umiernení, ale to vychádza z kultúry strednej Európy a je to nielen typické pre Slovensko, ale aj pre Českú republiku, Poľsko, Maďarsko, pre pobaltské štáty, ale napríklad aj pre Grécko, ktoré nie je súčasťou postkomunistickej Európy. Je tam jednoducho iná kultúra. Nemôžete očakávať od gréckeho socialistu, že teraz bude nejaký aktívny zástanca práv homosexuálov len preto, že si to zmysleli kolegovia vo Švédsku. Tam je to téma nielen pre sociálnu demokraciu, ale aj pre pravicu a konzervatívcov. Čiže tu ide o akýsi rozdiel medzi severozápadom a juhovýchodom Európy. Ja som jeden z liberálnejších poslancov vo vzťahu k rovnosti s menšinami, ale myslím si, že pre krajiny strednej Európy, kde máme vážne sociálne problémy v porovnaní so Západom, a kde potrebujeme budovať čo najsilnejší sociálny štát, sú toto jednoducho témy, ktoré by mali byť vo vzťahu k sociálnej demokracii dôležité, ale nie prioritné. Tými naopak sú ekonomické a sociálne veci, kritika kapitalizmu, ekonomického systému a najmä vybudovanie sociálneho štátu, pretože ak sa budeme zaoberať výlučne iba právami gayov, moslimov a iných menšín, tak nám unikne to, na čom záleží, teda sociálne odkázaní ľudia.
Hovoríte, že sexuálne menšiny nie sú prioritou, predsa len mnohí ľavicoví liberáli majú dojem, že sa nimi Smer nezaoberá vôbec. Mal by sa vo svojom prístupe k nim Smer zmeniť?
Nemyslím si, že to je pravda. Počas tejto vlády sme prijali v rámci Trestného zákona sprísnenie trestov za útoky s úmyslom poškodiť inak sexuálne orientovaných ľudí. Aj stratégia o ľudských právach, ktorú sme spravili, otvára priestor pre diskusiu. Ale opakujem, že toto sú veci, ktoré neurýchlite, my na Slovensku sme v inom postavení ako napríklad v Británii, kde sa naprieč politickým spektrom všetci zhodnú, že homosexuálne sobáše sú fajn. V Írsku mali referendum, zhodli sa. Na Slovensku, napriek tomu, že som boľ veľkým kritikom tohto referenda, je asi každému jasné, že tú nemáte takú obrovskú väčšinu ako v Británii alebo v Írsku, ktorá by privítala homosexuálne sobáše. Očividne toto nemá byť prioritou pre Slovensko, aj keď ja budem veľmi rád, keď postupnými krokmi dokážeme tieto veci časom otvoriť. Ale nikdy to nemôže byť proti vôli ľudí, vždy to musí byť robené spôsobom, ktorý je komfortný s demokraciou a s politickou kultúrou. Čiže áno, vždy sa budem snažiť o to, aby sme boli čo najviac otvorení a tolerantní, ale vždy budem hovoriť zároveň B, že prioritou Slovenska sú sociálne otázky, boj s chudobou, nerovnosťou a nadnárodným kapitálom, ktorý konkrétne nie na Slovensku, ale vo svete robí podmienky pre prežitie tých najslabších veľmi ťažké.
Stále si myslíte, že neoliberálny kapitalizmus musí zlyhať?
To nie je ani otázka môjho presvedčenia v zmysle, že by som po tom túžil, aj keď je pravda, že by som bol rád, keby sa kapitalizmus nahradil nejakým sociálnejším systémom, ako je dnešný, ale podľa mňa je to proste objektívny fakt, že neoliberálny kapitalizmus jednoducho nemôže vydržať, pretože plodí takú šialenú nerovnosť, takú šialenú nestabilitu a krízy. Máte tu špekulatívny kapitál, ktorý nemá žiadnu oporu vo výrobe, je to čistá bublina, ktorá zakaždým praskne. Toto je neudržateľné a mám pocit, že čím skôr bude kapitalizmus nahradený nejakým sociálnejším systémom, nech je to už nejaký reformne sociálnejší kapitalizmus alebo nejaký iný systém, tak tým lepšie pre ľudstvo.
Takže by sme sa podľa vás mali vzdať voľného trhu v dnešnej podobe?
Áno, ale voľný trh ani prakticky nefunguje v tej podobe, ako si predstavujete z učebníc. Vždy ide o nejakú regulovanú ekonomiku, zmiešané hospodárstvo je prakticky v každom štáte, lenže je pravdou, že tej regulácie je čoraz menej a práve najsilnejší hráči voľného trhu, či už sú to banky, finančné domy, nadnárodné korporácie alebo koncerny, zbavujú štát jeho funkcií a to je to, čo odmietam. Mali by sme mať oveľa viac regulácie, ale nie v tom zlom zmysle slova, že by štát ľuďom prikazoval, ale že by ich chránil pred tým, čo robia finanční predátori voľného trhu. Ide o ochranu malých ľudí, zamestnancov, ale aj malých podnikateľov. Voľný trh však funguje na princípe, že veľký pes žerie. To treba nahradiť niečím rozumnejším.
Radikálny ľavičiar Jeremy Corbyn sa stal lídrom britských labouristov, socialistovi Berniemu Sandersovi sa darí v amerických demokratických primárkach, ako veľmi ľavicový je vnímaný aj pápež František. Sú títo ľudia predzvesťou, že sa svet alebo aspoň Západ posúva viac doľava?
Pevne tomu verím, pretože Jeremy Corbyn je úprimne ľavicový politik a veľmi mu fandím. Taktiež pápež František je v porovnaní s minulými pápežmi mimoriadne ľavicový a osvietený. Nehovoriac o Bernie Sandersovi, ale to sú všetko zatiaľ len také lastovičky. Uvidíme, nemusí to uspieť. Ja som veľmi fandil aj Syrize Alexisa Tsiprasa, ale vidíte, že malý štát typu Grécka, ktorý je závislý na ekonomike centra a veľmocí, má veľmi obmedzené možnosti, ako môže bojovať. Nakoniec muselo Grécko kapitulovať. Otázka je, že ako sa bude vyvíjať španielsky Podemos, kde vidím veľkú perspektívu, alebo ako sa bude vyvíjať nemecká Die Linke. Takže máte viacero predzvestí, že by sa mohlo ísť správnejším smerom. Napokon najúspešnejšie prípady máte v Latinskej Amerike, či už v Bolívii, Venezuele alebo v Argentíne alebo Ekvádore, kde vládnu socialistické režimy, a kde je sociálne oveľa zmierlivejší model ako tento divoký kapitalizmus, ktorý tu presadzujú kolegovia zo západných veľmocí. História funguje tak, že okná príležitostí sa otvárajú raz za niekoľko rokov. Musíme si počkať, čo z toho vyjde a či dokážeme ponúknuť nejakú alternatívu progresívnych ľavicových síl.
Úspešne ťaženie však nevidíme iba na strane radikálnej ľavice, ale aj v prípade krajnej pravice. Front National stúpa na popularite vo Francúzsku, Švédski demokrati vo Švédsku, FPÖ v Rakúsku. Nemajú tieto zoskupenia väčší vietor v plachtách ako ľavica?
Vietor do plachiet im dáva najmä migračná kríza a to je niečo, na čo upozorňujeme. Keď chcete byť realistický v politike, tak musíte zvažovať dôsledky vašich činov. Vy môžete mať tie najkrajšie ideály, ale keď dôsledkom vašich ideálov bude rásť extrémna pravica a fašisti, tak ste jednoducho zlyhali. Treba mať toto na mysli aj z hľadiska stratégie Slovenska, Česka a ďalších štátov, keď sa skepticky pozeráme na kvóty, ktoré iba nahrávajú na smeč týmto fašistom. Keď v krajine ako je Švédsko, ktorá má obrovskú tradíciu humanizmu a sociálnej demokracie, sú dnes najsilnejší krajní pravičiari Švédski demokrati, keď vo vláde vo Fínsku sú Praví Fíni, ktorí sú taktiež krajnou pravicou, a keď vo Francúzsku dlhodobo prieskumy verejnej mienky vyhráva Le Penová a jej Národny front, tak pri tomto by sa už kolegovia z Európy mohli zamyslieť, že niečo nerobia dobre. A mali by sa zamýšľať nad realistickými riešeniami a nie nad takými, ktoré iba naháňajú vodu na mlyn neonacistom, fašistom a ďalšej podobnej hávedi.
S kým si viete predstaviť vytvorenie koalície po voľbách?
Nebudem špekulovať. Ako politológ by som sa mohol na túto tému vyjadriť aj voľnejšie, ale chcel by som sa držať politickej korektnosti v tom smere, že o týchto veciach rozhoduje vedenie strany Smer. Nech rozhodnú voliči, nebudeme špekulovať. Pre mňa je prioritou, aby to bola koalícia s čo najsociálnejším partnerom.
Povedali ste však, že si to viete predstaviť s komunistami. Platí to?
To bola politologická úvaha v tom zmysle, že sociálna demokracia v zahraničí sa spája s komunistickými stranami, ktoré sú demokratické, ktoré ale musia mať nejaký volebný výsledok a na Slovensku nič také nehrozí.
