Príbeh Ladislava Ziburu je síce z vlaňajška, ale to nič nemení na tom, že ide skôr o opis toho, ako žijú miestni ľudia a nie o reportáž z vojnových oblastí. Dojmy z cesty po Turecku, Izraeli a Palestíne, ktorú absolvoval peši, zdieľal mladík z Česka na svojom facebookovom profile ešte začiatkom roka.
„Na ceste som spoznal mnoho moslimov aj židov. Čo urobili, keď zistili, že som kresťan putujúci do Jeruzalema? Ich reakcie vám vyrazia dych,“ píše Zibura na úvod svojho fotoalbumu s názvom „Šokujúci obraz moslimov a židov/The Truth About Muslims and Jews“. Pohľad, aký poskytuje na moslimov Zibura, je úplne iný ako všetky komentáre, ktoré môžete v súčasnosti nájsť na sociálnych sieťach. 22-ročný pútnik, ktorý vlani peši prešiel 1 400 kilometrov až k Múru nárekov v Jeruzaleme, dnes o príbehoch zo svojej cesty prednáša vypredaným kinosálam po celom Česku.
Na jednom zo záberov je Zibura podľa opisu na návšteve u študenta komparatívnej literatúry, ktorý mu nielen ponúkol jedlo a pitie, ale dovolil mu aj prenocovať, keď videl, že sa blíži búrka. Údajne bol až taký ochotný pomôcť, že ponúkal Ziburovi na cestu vlastné našetrené peniaze. To je však iba jeden z prípadov, keď mladý český cestovateľ zažil dávku nielen moslimskej pohostinnosti.
Ladislav Zibura mal na ceste Tureckom šťastie aj na prívetivých vojakov. Veliteľ jednej z vojenských základní v tureckých horách trval na tom, že 22-ročný študent z Česka prespí spoločne s vojakmi, aj keď riskoval, že príde o lukratívne miesto v armáde.
Mladík zo susedného Česka zažil na ceste do Jeruzalema všeličo a stretol aj skutočných utečencov, ktorí museli ujsť zo Sýrie, pretože ich domovy zničil vojnový konflikt. V Turecku ich Zibura stretol, ako pracujú v jablčných sadoch a pri ich fotografii na Facebooku nezabudol pripomenúť, že ide o moslimov, ktorí ho ponúkli jedlom.
Dôkazom pohostinnosti moslimov je podľa Ziburu aj to, že sa mu po ceste viackrát stalo, že obedoval viac ako jedenkrát za deň. Je totiž známe, že moslimovia považujú za poctu, keď môžu pohostiť cudzinca. V jednom z komentárov sa „sťažuje“, že už jedol tretí obed za jediný deň. Pre pútnika na cestách to však môže byť často príjemné spestrenie dňa, najmä keď človek nevie, kedy bude znova jesť. V oblastiach obývaných moslimami tento problém Zibura veľmi riešiť nemusel. Na obedy, večere či raňajky ho pozývali všade, kam sa pohol. Len raz sa mu údajne stalo, že na neho v Turecku vytiahli pušku, ale aj za to sa mu susedia horlivého ochrancu svojho majetku ospravedlnili.
Zibura nezabúda vo svojich fotografiách ani na kresťanov, ktorí mu po ceste pomohli rovnako ako moslimovia a okrem jedla mu v Izraeli ponúkali na vydaj ešte aj svoju príbuznú z Tel Avivu.
Pomôcť charizmatickému mladíkovi z Českej republiky boli ochotní takmer všetci, ktorí ho na jeho ceste stretli. Výnimkou nebol ani turistický sprievodca menom Maximilián, ktorý bol úplnou náhodou z bývalého Československa. Muž židovského pôvodu pozval Ziburu k sebe domov a ponúkol študentovi na seba aj kontakt v prípade, že by v Izraeli čokoľvek potreboval.
Problémy nemal Zibara údajne ani na palestínskych územiach, kde tiež stretol ľudí, ktorí sa s ním rozdelili aj o svadobnú hostinu či boli ochotní poskytnúť mu prístrešie. Nocľah sa mu podarilo nájsť aj vo chvíli, keď sa neďaleko neho ozvala streľba, z nejj sa nakoniec vykľul len nevinný ohňostroj.
Jeden zo záberov, ktorý predstavuje aj destináciu Ziburovej cesty pri Múre nárekov, ukazuje aj pohostinnosť miestnych ľudí. Na fotografii je ortodoxný žid, ktorý mladíka privítal v Jeruzaleme a podľa popisu pri fotografii mu neprekážalo ani to, že na mieste, ktoré je pre Židov posvätné nemal žiadnu pokrývku hlavy, tak ako to prikazuje tradícia.
Na záver fotoreportáže, ktorú Zibura uverejnil na Facebooku ešte začiatkom tohto roka, apeluje mladý Čech na všetkých ľudí, aby prispeli k uľahčeniu situácie utečencov, ktorých sa ľudia podľa neho boja aj preto, že nepoznajú ich zvyky a kultúru. Svoj apel sformuloval vo veľmi výstižnom komentári pri fotografii detí moslimov, židov a kresťanov, ktoré sa spoločne hrajú na ulici. „O tom, čo z nich bude, môžeme rozhodnúť aj my. Myslíte, že deťom môže pomôcť, keď nevyrastajú vo svete nenávisti? Zdieľajte tento album,“ vyzýva na záver svojej fotoreportáže Ladislav Zibura.
Celý príbeh Ladislava Ziburu si môžete pozrieť TU
