Podľa Bechného bol Ficov spoločný boj proti kvótam, ktorý podnikli krajiny V4, akceptovateľný, zlom však nastal, keď sa Slovensko ocitlo osamotené so svojím úmyslom žalovať orgán Európskej únie. Ministri vnútra totiž hlasovali o kvótach väčšinovo, čo sa nám nemusí páčiť, no bolo to absolútne legitímne a v súlade s právom EÚ. “Prosto niekedy je potrebné pristúpiť aj k takémuto riešeniu, keď hrozí patová situácia, že sa konsenzus nenájde a vznikne zamrznutý stav. Vidíme to aj v OSN, kde zase niektoré “vyvolené” štáty majú právo veta. A tiež sa často problémy neriešia,” vysvetľuje bloger.
Najväčší problém podľa neho nastal, keď Fico vyhlásil, že pôjde do infringementu. Nepridala sa totiž k nemu ani jedna krajina V4 a analytici i právnici považujú spor za vopred prehraný.
O čo teda ide? Kladie si otázku Bechný. “Prečo sa ide premiér za každú cenu strápňovať namiesto, aby povedal: ,OK prehral som, nepodarilo sa mi presvedčiť kolegov z EU. Nesúhlasím s kvótami, ale tú tisícku utečencov Slovensko zvládne. Nie sme predsa žiadni sraľkovia, sme hrdý národ, pomôžeme!” pýta sa bloger. Vysvetlenie nachádza v ostatných udalostiach, ktoré sa udiali v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Publicista hovorí o tzv. syndróme prehratých VÚC volieb, pred ktorými sa Fico tasal, že nad Kotlebom zvíťazí aj vrece zemiakov. Vzápätí však Smer a jeho kandidát Maňka utrpeli porážku. “Až panický strach z toho, že by mu Kotleba na protiimigračnej téme mohol vziať hlasy, mu bráni zachovať si ako tak ľudský a humánny postoj spojený s väčšou otvorenosťou a kolegialitou k štátom EU,” vysvetľuje si Ficov motív konania Bechný.
Celý článok si môžete prečítať TU
