„Vždy ma nesmierne prekvapí, keď počujem, ako by sa mala komunita postarať o každého jedinca a celú jeho rodinu. Tento dojem sa rozšíril najmä medzi ľuďmi, ktorí vychovávajú svoje deti bez partnera. Všetci títo ľudia považujú za absolútnu samozrejmosť, že sa o nich treba postarať,“ píše Buschkowsky s tým, že ide hlavne o klientov úradov práce, ktorí sú v politicky korektnom jazyku označovaní za ľudí nevyhovujúcich podmienkam pracovného trhu. „Takýchto označení existuje v bežnej nemčine ešte oveľa viac, ale všetky znamenajú viac-menej to isté: ľudia bez peňazí s antisociálnym správaním a ďalšími vážnymi problémami, s ohľadom na ktoré nie sú schopní zaradiť sa do spoločnosti.“
Ďalšiu skupinu ľudí tvoria podľa slov starostu tí, ktorí považujú sociálny systém za štandardný zdroj svojich príjmov. „Podľa nich je úplne normálne, že si prídu pre peniaze na úrad, za ktoré si potom kúpia jedlo, pitie, oblečenie, zaplatia nájom a energie. Skrátka a dobre, sú to podvodníci, ktorí sociálny systém zneužívajú. Aj keď to možno nebude prípad každého žiadateľa o azyl, tak zvyk poberať sociálne dávky v spojení s faktickým zákazom pracovať z neho skôr či neskôr urobí profesionálneho príjemcu dávok, ktorý je v týchto veciach zbehlejší viac ako zamestnanec úradu práce,“ uviedol autor knihy. Tvrdí, že vo väčšine rodín pritom nie sú tieto peniaze jediným príjmom. „Ako inak by mohlo toľko nezamestnaných mužov v štvrti Neukölln jazdiť v automobiloch v hodnote 100 000 eur?“ čuduje sa.
Systém nezdanených príjmov je podľa Buschkowského nesmierne rozšírený. Švindľovanie a podvody vraj nepatria k ničomu neštandardnému a sú súčasťou celého systému. „Platby štátu sa považujú za nevyhnutnosť, ktorá sa však systematicky obchádza. V týchto kruhoch neexistuje žiadny princíp súdržnosti. Je prakticky nemožné preniknúť cez túto neprehľadnú húštinu podvodov a predstierania. Napríklad na našom úrade práce v štvrti Neukölln evidujeme 80 000 klientov, ale k dispozícii máme len štyroch terénnych pracovníkov,“ vysvetlil starosta a dodal, že to úplne znemožňuje uplatňovať reštriktívne opatrenia. „Daná sieť je navyše založená na rodinných väzbách, a preto do nej nemá prístup nikto zvonku.“
Celý text v angličtine si môžete prečítať TU
„Celé je to o sférach vplyvu mimo rámec nemeckého právneho poriadku. Uvedené komunity určite vyznávajú nejaké normy a hodnoty, bohužiaľ, nie tie naše. Členovia tejto komunity majú tiež svoje vlastné vnímanie toho, voči komu by mali byť lojálni. Nie je to spoločnosť a štát, ale výlučne ich rodina. Záleží iba na jej záujmoch. Nemecké normy uznávajú len dovtedy, kým sú pre nich užitočné. Potom ich nahradia rituálnymi zvykmi a tradičnými formami správania s nesmierne autoritárskym dopadom. V tejto fáze označujú nemecký štýl života za zlý a neveriacich zaň podrobujú neľútostnej kritike,“ kritizuje Buschkowsky.
„Správy, ktoré týmto minoritám adresujeme, sú prejavom našej slabosti a často vyznievajú absurdne. Keď kancelárka apeluje na imigrantov, aby rešpektovali naše hranice, oni to chápu ako gesto podriadenosti,“ tvrdí starosta a poukazuje na reformy manželského práva spred šiestich rokov. „Od roku 2009 už nie je v Nemecku zakázané manželstvo založené čisto na náboženskom základe. Turecká právnička Seyran Ateşová oprávnene považuje tento krok za podnet na šírenie moslimskej polygamie v Nemecku. Také niečo je zakázané dokonca aj v Turecku a vedie to len k tomu, že ženy sú zbavené svojich základných práv. Z hľadiska rovnosti pohlaví ide o obrovský krok späť do praveku,“ tvrdí Buschkowsky.
Podľa jeho názoru sa život v Nemecku stáva pre rôznych malých darebákov oveľa jednoduchším. „Ďalší pozoruhodný príklad, ako sa naša spoločnosť rýchlo a pokorne podriaďuje iným, je vyhláška v jednom berlínskom detenčnom centre pre mladistvých. Keďže 70 percent z jeho klientov tvoria imigranti, nebudú naďalej dostávať bravčové mäso. Priamo v Berlíne tak z náboženských dôvodov zakázali bravčové mäso. Iste, je to vlastne logické. Väčšina diktuje menu. Viem si však predstaviť, ako by to vyzeralo, keby bola situácia opačná. Keby tam bolo umiestnených 30 percent moslimov, ponúkali by im klobásy? Ťažko. To by predsa nebolo správne,“ vysvetľuje starosta.
„Súhlasím s postojmi starostu Rotterdamu Ahmeda Aboutaleba, ktorý výslovne povedal, že nebude s nikým diskutovať o zákonoch Holandska. Každý, komu sa to nepáči, môže odísť do inej krajiny, kde sa bude cítiť lepšie,“ cituje Buschkowsky v závere úryvku z jeho knihy, ktorý publikoval nemecký denník Bild. Anglický preklad priniesol server Gates of Vienna.
autor: pro