„Nech je demokracia akokoľvek nedokonalá, keď ju raz máme, musí platiť. Ak existuje zhoda na tom, že občania Slovenska, priamo či nepriamo, rozhodnú o tom, kto bude na Slovensku žiť, nemôže a ani nesmie existovať niečo ako prirodzený nárok na život na Slovensku pre utečencov,“ tvrdí Sulík.
Nie Boh, ale generácie
V súvislosti s migračnou vlnou si myslí, že ak niekto nemôže za to, že sa len nešťastne narodil o niekoľko tisíc kilometrov južnejšie, sú to reči, aj to nie príliš relevantné a to, že Slovensko je tam, kde je teraz, je zásluhou niekoľkých generácií našich predkov. Za to, že na Slovensku sa podľa neho žije lepšie ako v mnohých krajinách sveta, nemôže Boh, ale spomínaných x generácií.
Pomôcť všetkým je obyčajné pokrytectvo
Sulík sa pýta: “Kto bude rozhodovať o tom, kto smie na Slovensku žiť? Ktorí ľudia môžu o tomto rozhodovať? Podľa Sulíka sú to, prirodzene, občania, teda obyvatelia tohto štátu. Podobne ako Fico, aj Sulík si myslí, že nad naše sily je aj integrácia Rómov, nie to ešte utečencov. Spomína však pritom len utečencov z Afriky bez vzdelania a možnosti zapojiť sa do nejakého pracovného procesu, pretože práce by podľa neho putovali do Afriky alebo by bola prekážkou minimálna mzda. „V tejto situácii sa domáhať pomoci všetkým utečencom je obyčajný alibizmus a pokrytectvo,“ vyhlásil predseda SaS.
Hranice ako švajčiarsky syr
Sulíkovi zrejme stačia názory odporcov migrantov a vyhlásil, že občania jednoducho nechcú v našej krajine utečencov, čo považuje za fakt. Hranice prirovnáva k švajčiarskemu syru – také sú podľa neho deravé. A to nie je dobré. Majú byť vodotesné a ako ukážkový príklad uviedol ochranu hraníc v Austrálii. Podľa neho, ak niekto ilegálne prekročí hranice, je možnosť ostať v danej krajine odmenou a to odmieta.
Nezmyselná poľnohospodárska politika
Na záver si neodpustil poznámku smerom k európskej politike. „Na nezmyselnú poľnohospodársku politiku dáva EÚ ročne 100-krát viac ako na ochranu svojich hraníc,“ uviedol na záver svojho komentára na HNonline.sk Zmysel spoločnej európskej politiky vidí práve v spoločnej a dôslednej ochrane hraníc.
Celý komentár Richarda Sulíka si môžete prečítať TU
