2.9.2021
aktualizované 31. augusta o 18.45 hod.
Vicepremiérka a predsedníčka vládnej strany Za ľudí Veronika Remišová navrhuje v súvislosti s rozhodnutiami Generálnej prokuratúry SR dôsledne preskúmať sporné ustanovenie trestného poriadku, ktoré to umožnilo. Zároveň plánuje iniciovať zmenu daného paragrafu v Trestnom zákone.
Na sporný paragraf upozorňoval aj Lipšic
Vo svojom stanovisku, ktoré poskytlo tlačové oddelenie strany, poukázala na to, že na sporný paragraf Trestného poriadku pred dvoma rokmi upozorňovala aj Nadácia Zastavme korupciu a špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
„Obavy zo zneužívania tohto ustanovenia na ovplyvňovanie trestných vecí v pôsobnosti špeciálnej prokuratúry sa, zdá sa, potvrdili. Nie je možné, aby Generálna prokuratúra SR jednostranným rozhodnutím obchádzala a ignorovala stanovisko celej sústavy súdov vrátane Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR,“ podotkla Remišová.
Trestný poriadok treba zmeniť
V parlamente chcú preto podľa jej slov iniciovať zmenu trestného poriadku a predmetného ustanovenia tak, aby bola mimoriadna možnosť zásahu generálnej prokuratúry limitovaná a nebola zneužiteľná. Pri odbornej diskusii sa plánujú obrátiť aj na odborníkov na trestné právo, ktorí na tieto riziká podľa vicepremiérky dlhodobo upozorňovali.
Generálna prokurátora SR v utorok zrušila vznesenie obvinenia voči podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi, Ľubomírovi Arpášovi a Dane Arpášovej a tiež obe obvinenia voči exriaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému.
Veria v korektnosť
Vládna strana Sloboda a Solidarita (SaS) naďalej verí, že generálny prokuratúr Maroš Žilinka rozhodoval korektne. Ako uviedla vo svojom statuse na sociálnej sieti, Žilinku volili preto, lebo za 30 rokov nemal jediné pochybné rozhodnutie.
Dodala však, že by bolo dobré, aby svoje rozhodnutie verejnosti odôvodnil, a tak si zachoval svoju povesť. Vládne hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) je naopak znepokojené dnešným hromadným rušením trestných stíhaní viacerých osôb obvinených z korupčnej činnosti.
Vníma to ako neobvyklý postup zo strany Generálnej prokuratúry SR (GP SR). Informoval o tom hovorca hnutia Matúš Bystriansky.
Správnosť zámeru
„Rozhodnutia generálneho prokurátora o zrušení obvinení voči bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) potvrdzujú správnosť zámeru v programovom vyhlásení vlády zrušiť takéto oprávnenia generálnemu prokurátorovi. Nevýhodou takýchto rozhodnutí generálnej prokuratúry totiž je, že sa verejnosť nikdy nedozvie, kde v kauzách, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti, bola pravda,“ zhodnotila strana SaS.
Dnešné rozhodnutie GP SR totiž podľa nej potvrdilo jej presvedčenie, že generálny prokurátor by nemal mať takéto právomoci. Liberáli objasnili, že to znižuje dôveru v prokuratúru, a tým aj v právny štát.
Naštrbenie nádeje v spravodlivosť
Hnutie OĽaNO vníma, že nádej občanov v nastolení právneho štátu a spravodlivosti môže byť rozhodnutiami GP SR vážne naštrbená. Preto očakáva, že ešte dnes vedenie prokuratúry predstúpi pred verejnosť a svoje rozhodnutia dôkladne vysvetlí.
„Maroš Žilinka na verejnom vypočutí povedal, že ak sa stane generálnym prokurátorom, chce zaviesť väčšiu otvorenosť, aby prokurátori verejne komunikovali aj kontroverzné rozhodnutia. Dnes je ideálna príležitosť to ukázať aj skutkami,“ podotkol podpredseda NR SR Gábor Grendel (OĽaNO).
Súhlasí s ním aj líder hnutia a minister financií SR Igor Matovič. Ten vo svojom statuse na sociálnej sieti vyzval Žilinku, aby sa verejne postavil za svoje rozhodnutia. Vysvetlil, že ľudia si zaslúžia počuť zdôvodnenie.
Konflikt inštitúcií
Do konfliktu sa dostali inštitúcie, ktoré sú teraz kľúčové na obnovu dôvery ľudí v štát a v to, že zákon skutočne platí pre každého. Uviedla to ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (Za ľudí) vo svojom stanovisku, ktoré poskytol Peter Bubla z tlačového oddelenia ministerstva.
Podotkla, že bez toho, aby spochybňovala rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR (GP SR), je na mieste diskusia o samotnom umožnení využiť ustanovenie paragrafu 363 v Trestnom poriadku. Je podľa nej totiž zrejmé, že táto situácia spôsobuje nedôveryhodnosť všetkých inštitúcií, ktoré do toho boli zapojené, od jednotlivých súdov, cez špeciálnu prokuratúru až po GP SR.
Dodala, že tieto orgány môžu mať v nejakom momente rozličný názor na danú vec, no aktuálne to považuje za eskalovanie napätia medzi nimi, „pričom túto eskaláciu fakticky umožňuje práve dané ustanovenie v práve”.
Veľké očakávania
„Stretli sa nám momenty veľkých očakávaní zo strany verejnosti k očiste celej spravodlivosti, vrátane prokuratúry, od korupcie. Čelíme mnohým, aj medializovaným kauzám naprieč vysokými pozíciami, ktoré predstavujú jednotlivé zložky štátnej moci, a to prokuratúru, súdy, políciu, politických predstaviteľov nevynímajúc. Teraz je osobitne dôležité, aby vo všetkých trestných konaniach, ktoré sa týkajú týchto káuz, bol zrozumiteľný postup orgánov činných v trestnom konaní aj výsledky ich rozhodnutí vrátane rozhodnutí súdov,“ zhodnotila Kolíková.
Za dôležité považuje aj to, aby v prípade ak majú súdy odlišný právny názor, bolo zrozumiteľne zdôvodnené od toho orgánu, ktorý sa rozhodol zastaviť trestné stíhanie, prečo tak urobil. Najmä, ak tak urobil v momente, keď sa daná vec mala dostať na súd ako obžaloba.
Špeciálna a generálna prokuratúra
Kolíková by nedávala na rovnakú rovinu prípad Jaroslava Haščáka a spol. a prípad, ktorý súvisí s bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírom Pčolinským. Vysvetlila, že v prípade Haščáka bol aj rozdielny postup zo strany súdov, či už Špecializovaného trestného súdu alebo Najvyššieho súdu SR.
Podľa nej sa zjavne teraz dostal do konfliktu postoj špeciálnej a generálnej prokuratúry. Zároveň podotkla, že aj ona v danej veci podala dovolanie, to znamená, že videla dôvodnosť trestného stíhania.
„Čiže som tu v tom priamo zainteresovaná a myslím, že už tým, že som podala dovolanie v tejto veci, tak to, že som tam videla dôvodnosť pre trestné stíhanie, je z toho zrejmé,“ objasnila ministerka.
Viac k témam: prepustenie z väzby, Trestný poriadok, Trestný zákon
Zdroj: Webnoviny.sk – OĽaNO sa nepáči hromadné rušenie trestných oznámení, Remišová chce po rozhodnutí Žilinku preskúmať sporný paragraf © SITA Všetky práva vyhradené.
