Že by stúpla pre uzavreté obchody v nedeľu nezamestnanosť? To nie je pravda, reaguje na tému, ktorá v poslednom čase skúša jednotu koalície, viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak. Prečo to tak nie je, prípadne čo by obchodu najviac pomohlo, hodnotí v rozhovore pre ParlamentneListy.sk
Z opätovného otvorenia obchodov v nedeľu sa stáva politická téma. Ako to vnímate vy?
Nepovažujem to za zápas politikov, ale za začiatok plodnej diskusie, ktorá je veľmi prospešná, pretože sa hovorí za aj proti tomuto opatreniu. My slovenskí obchodníci sme za zatvorené predajne v nedeľu, zahraničné siete sú na tom pol na pol. Dôležité je, aby spotrebiteľ vnímal túto diskusiu, aby vedel, že sa to robí preňho a nielen pre záujmy sietí či zamestnancov.
Naši zamestnanci chcú mať predajne zatvorené. Prieskum, ktorý sa prezentoval začiatkom mája, hovorí, že 81 percent ľudí je za zatvorené obchody, prípadne by im to neprekážali.
Iné prieskumy prezentovali, že za zatvorené obchody je niečo cez 50 percent občanov, závisí to od toho, ako je položená otázka. Čiže vnímam to ako začiatok prospešnej diskusie. Vezmime si len okolité štáty, alebo povedzme Rakúsko a Nemecko. Vo väčšinu nedieľ sú tam obchody zatvorené. Vždy sme sa chceli podobať Západu, teraz sme proti tomu. Tam nič v nedeľu nenakúpite, ani kosiť trávu nemôžete a nikomu to neprekáža, pretože v nedeľu sa má oddychovať.
Možný zákaz nedeľného predaja aj po skončení mimoriadneho stavu sa nepáči analytikom ani veľkej časti obchodníkov. Obmedzenie by malo podľa nich negatívny vplyv na ekonomiku a prinieslo by aj prepúšťanie. Máte aj vy takýto názor alebo prepočty?
Liberálni zástancovia otvorenia obchodov operujú s tým, že každý by sa mohol alebo mal rozhodnúť. Používajú termín výhrady svedomia, no ja som proti tomuto termínu a princípu.
INESS vypočítal, že v prípade zavretia obchodov v nedeľu by bolo o tritisíc zamestnancov, pri optimálnom počte menej. Ale pred koronakrízou, ktorá tu večne nebude, sme mali na Slovensku približne päťpercentnú nezamestnanosť a obchod trpel chronickým nedostatkom pracovníkov. Plátali sme to za pochodu.
Ak by bolo v nedeľu zatvorené, my by sme akurát naplnili optimálne stavy zamestnancov. A neprepúšťali by sme. Teraz je síce v obchode dosť zamestnancov, časť z nich však prišla zo zahraničia a tá sa vráti, časť sú voľní ľudia, ktorí sa tiež čiastočne vrátia.
Aj na základe týchto problémov naplniť potrebný stav sme boli už pred krízou za to, aby bolo v nedeľu zatvorené. Podporujú nás odborári, samotní vlastní zamestnanci, ktorí vo väčšej miere chcú mať voľnú nedeľu. Ako podnikateľ by som nerobil niečo, čím by som si uškodil.
Sme presvedčení, že sa nám nedeľný obrat vráti v piatok a v sobotu. V potravinách sa napríklad najmenší obrat robí práve v nedeľu. Je pravda, že napríklad predajcovia bielej techniky tvrdia, že nedeľa je pre nich zásadnejšia vo výške obratu. Je otázka, ako to riešiť, ale je dôležité, aby sme o tom diskutovali.
Spomínanú výhradu vo svedomí chcel uplatniť reťazec NAY, ktorý bol donedávna vaším členom a teraz vystúpil zo Zväzu obchodu SR. To spolu súviselo?
Áno, je to z dôvodu, že máme na túto vec odlišný názor. Výhrada svedomia je podľa mňa v obchode pre zamestnávateľov nerealizovateľná. V obchode pracujú zamestnanci na zmeny, máte otvorené celý deň, musíte tam mať nejakú štruktúru zmien a keď chcete mať v nedeľu otvorené, tak zamestnanec nemôže podľa Zákonníka pracovať viac ako dve nedele do mesiaca.
A keď mi tretina povie, že má výhradu svedomia a nechce v nedeľu pracovať, tak to s brigádnikmi, ktorí raz sú a raz nie, nepokryjete.
Nepriniesla by nedeľa obchodníkom a podnikateľom rýchlejšie splatenie odložených platieb za nájom či nepokryla by výpadky v príjmoch?
Nie. Nedeľa nemá so súčasnou situáciou nič spoločné. Presadzovali sme tento návrh už pred krízou, politici o tom dokonca hovorili už pred voľbami. Tým, že sú nedele zavreté, nikto neumrel od hladu, spotrebiteľský dopyt je nízky, pretože ľudia šetria, peniaze dávajú do pančuchy, lebo nevedia, čo bude. Obrat sa nám všetkým znižuje bez ohľadu na to, či je v nedeľu otvorené, alebo zatvorené. A ešte to bude pár mesiacov trvať. Jediný argument, že vznikne preto v obchode nezamestnanosť, nepovažujem za správny argument, lebo táto situácia raz pominie.
Ako ste spokojný s doterajšou úrovňou pomoci štátu smerom k obchodu?
Pomoc obchodu je taká, aká je pomoc všetkým. Potravinársky obchod pomoc nepotreboval, ľudia nakupovali veľa. Brzdil nás podiel 25 metrov štvorcových na jedného zákazníka, potom sa to znížilo na desať metrov.
Obchod potreboval len doplniť stav zamestnancov, aby mal kto vykladať tovar a podobne – na toto sme nemali dosť ľudí. Väčší problém bol v gastronómii, v hotelierstve, kde prevádzky museli byť zatvorené.
Pomoc ide, len je otázne, či je dostatočná. Inštitút kurzarbeitu, ktorý počíta s tým, že zamestnanec dostane 60 percent mzdy od štátu a dvadsať od zamestnávateľa, nie je v podstate zavedený. Dostali sme nejakú ponuku, ale tá išla pomaly. Máme tu otázku nájomného. Keď nemáte tržbu a musíte platiť nájomné, lebo inak vás prenajímateľ vyhodí, to je hrozné. Konečne sa dostávame k pomoci v tejto veci, a podľa návrhu dostaneme podporu – výška dotácie nesmie presiahnuťsumu 50 percent nájomného.
Myslel som aj nepriamu pomoc v podobe legislatívnych zmien, spomeňme poslednú, podľa ktorej zamestnávatelia budú môcť predlžovať alebo opätovne uzatvárať pracovné pomery so svojimi zamestnancami, ktorých pracovný pomer na lehotu určitú sa skončí v najbližšom čase.
Je viac vecí, ktoré nám pomôžu. Minister hospodárstva Richard Sulík mal nejaké “kilečko” opatrení, ktoré chce presadiť – na 98 percent je to pozitívne pre podnikateľov, chce uľahčiť život podnikateľom aj zamestnancom, znížiť byrokraciu. Ďalší návrh ministra práce, aby tí, ktorí málo zarábajú, môžu ísť zbierať ovocie alebo za nich zamestnávateľ nemusel platiť odvody – toto je dôležité. Aby pri tých, ktorí zarábajú 600 – 700 eur, aby boli za takýchto zamestnancov nízke alebo nulové odvody. To naozaj pomôže zamestnávateľom, ale aj štátu v riešení nezamestnanosti.
