Riaditeľ Inštitútu politickej ekonómie Paul Craig Roberts vo svojom článku pripomenul slová ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa na poslednom zasadnutí OSN (28. septembra) vyjadril, že Rusko už nemôže ďalej znášať taký stav vecí, aký vo svete je. „O dva dni neskôr, na výzvu sýrskej vlády, zahájilo Rusko vojnu proti Islamskému štátu (IS),“ zdôraznil Roberts.
Ruská rozhodnosť Washington omráčila
Rusko úspešne zničilo armádne skladisko IS a pomohlo sýrskej armáde získať späť viacero oblastí skôr obsadených bojovníkmi z IS. Okrem toho sa mu podarilo zničiť tisíce ropných zásobníkov, ktorých obsah potom, keď bol transportovaný do Turecka a tam predávaný rodine súčasného tureckého gangstra, predstavoval zdroj, z ktorého sa organizácia IS bohato financovala. Ruská rozhodnosť Washington na okamih omráčila.
Ruský papierový tiger
Washington, pochopiteľne, svoju zodpovednosť za zostrelenie ruského bombardéra poprel, ale okamžite využil umiernenú ruskú reakciu na tento útok k tomu, aby znovu začal Európu uisťovať o tom, že Rusko je len papierovým tigrom. Západné „presstitútky“ sa k tejto kampani okamžite pripojili. The Wall Street Journal vydal článok s názvom Turci zostreľujú ruského papierového tigra. Umiernenú reakciu ruskej vlády na túto západnú provokáciu využil Washington k opätovnému uisteniu Európy o tom, že sa vôbec nič neriskuje, pokiaľ sa bude na Rusko tlačiť ďalej, a to nielen na Strednom východe, ale aj na Ukrajine, v Gruzínsku, v Čiernej Hore či kdekoľvek inde. Washingtonský útok na Asadovu vojenskú silu je tak aj naďalej využívaný na to, aby vštepoval európskym vládam vieru v to, že zodpovedné správanie Ruska tvrdohlavo sa vyhýbajúceho vojne nie je ničím iným, ako výrazom jeho strachu a slabosti.
Washington úmyselne vytváral terorizmus
Nie je celkom jasné, do akej miery rozumejú ruská a čínska vláda tomu, že ich nezávislé politické línie vyhlásené prezidentmi Ruska a Číny 26. septembra, považuje Washington za „vonkajšiu hrozbu“ americkej hegemónie. Základom americkej zahraničnej politiky je totiž záväzok zastaviť rast takých mocností, ktoré by boli schopné zabrániť Washingtonu podnikať jeho jednostranné akcie. Schopnosť Ruska a Číny to urobiť tak pre USA robí z oboch týchto krajín palebný cieľ.
Washington nie je proti terorizmu. Washington úmyselne vytváral terorizmus po dlhé roky. Terorizmus je zbraňou, ktorou zamýšľa destabilizovať Rusko aj Čínu tým, že ho bude exportovať do ich oblastí s moslimským obyvateľstvom. Washington využíva nielen Sýriu, ale aj Ukrajinu na to, aby na ich príklade demonštroval impotenciu Ruska. A to nie je signál len smerom k Európe, ale aj k Číne, ktorá chce dokázať, že impotentné Rusko je pre ňu málo atraktívnym spojencom. A tak sa pre Rusko stali jeho zodpovedné reakcie na provokácie vlastne príťažou, pretože povzbudzujú na ďalšie provokácie.
Inými slovami, Washington a slepá dôverčivosť jeho európskych vazalov postavili ľudstvo do veľmi nebezpečnej situácie, keď ponechali Rusku aj Číne len tieto dve možnosti: buď taktiež prijať americké vazalstvo, alebo sa pripraviť na vojnu.
Rusko má na výber
Putin svojimi zodpovednými reakciami na provokácie, diktovanými snahou vyhnúť sa vojne, kladie hodnotu ľudského života omnoho vyššie než Washington.
Rusko však musí urobiť aj niečo pre to, aby prinútilo krajiny NATO uvedomiť si, že ich prispôsobovanie sa vôli Washingtonu ich môže tiež niečo stáť. Ruská vláda by sa napríklad mohla rozhodnúť, že je nezmysel predávať energiu európskym štátom, ktoré sú s ním de facto vo vojnovom stave. S prichádzajúcou zimou by zase ruská vláda mohla oznámiť, že Rusko nebude predávať energiu členským krajinám NATO. Rusko by tak prišlo o peniaze, ale bolo by to lacnejšie, než stratiť suverenitu alebo rozpútať vojnu.
Aby uzavrelo konflikt na Ukrajine alebo ho eskalovalo do takého stupňa, v ktorom by sa už ocitol mimo záujmu Európy sa na ňom ďalej zúčastňovať, by Rusko mohlo prijať žiadosť tých ukrajinských oblastí, ktoré si prajú byť znovu pripojené k Rusku. Keby aj potom chcel Kyjev v konflikte pokračovať, musel by potom zaútočiť na Rusko sám. Ruská vláda sa až doteraz spoliehala na zodpovedné neprovokatívne reakcie. Tento jej diplomatický prístup spoliehajúci sa na vieru, že európske vlády pri vedomí, že ich záujmy sa vôbec nekryjú so záujmami Washingtonu, prídu jedného dňa predsa len k rozumu, nenašiel uplatnenie. Umiernenú reakciu Ruska na provokácie využil Washington na to, aby vykreslil Rusko ako papierového tigra, ktorého sa netreba báť. Takže tu je ten paradox, že ruská rozhodnosť vyhnúť sa vojne vojnu naopak približuje.
Či tomu ruské médiá a ruský ľud skutočne rozumejú alebo nie, nie je také dôležité. Dôležitejšie je, aby tomu rozumeli ruské ozbrojené sily. Niet pochýb o tom, že Washington ženie svet do armagedonu a Európa mu to umožňuje. Washingtonom kúpené a platené bábky v Nemecku, Francúzsku a Británii sú buď hlúpe, ľahostajné, alebo bezmocné na to, aby z washingtonského zovretia unikli. A ak sa neprebudí Rusko, nedá sa vojne vyhnúť.
Pôvodný článok v angličtine si môžete prečítať TU
Autorom tohto textu je Paul Craig Roberts, bývalý námestník ministra financií USA pre ekonomické opatrenia, spolupracujúci redaktor The Wall Street Journal a Business Week a riaditeľ Inštitútu politickej ekonómie. Prezident Ronald Reagan a minister financií Donald Reagan mu pridelili hlavnú úlohu pri tvorbe Economic Recovery Tax Act z roku 1981, za čo mu bola udelená medaila za „mimoriadne zásluhy pri príprave hospodárskych opatrení Spojených štátov“.
