Švajčiarska ľudová strana vyhrala posledné parlamentné voľby v krajine so ziskom takmer 30 percent hlasov, čím oproti minulým voľbám posilnila svoju pozíciu o 11 poslaneckých miest. Okrem obmedzenia imigrácie zdieľajú švajčiarski ľudovci a európska krajná pravica aj také postoje, ako sú odpor k NATO alebo k tesnejšej integrácii EÚ. Rusko tvrdí, že zrušenie syrového embarga nemá s výsledkom volieb nič spoločné. Každopádne ide iba o špičku ľadovca.
Všetky transakcie vedú do Moskvy
Previazanosť Ruska s európskou krajnou pravicou nie je nikde inde jasnejšia ako v prípade francúzskeho Národného frontu Jean Marien Le-Penovej. Znie to ako zápletka zo špionážnej novely. Krajne pravicová európska strana sa dostane do finančných problémov a požičia si obrovskú sumu od ruského prezidenta. Aký je jeho cieľ? Oslabiť Európsku úniu a vybudovať si spojenectvo s možnou budúcou líderkou prokremeľského Francúzska
Niečo podobné sa však naozaj stalo, keď pred rokom francúzsky Národný front prijal pôžičku 9,4 milióna eur od moskovskej Česko-ruskej banky. Ďalšie dva milióny Le-Penová získala od záhadnej cyperskej firmy.
Le-Penová sa bráni, že ruské peniaze prijala len preto, lebo francúzske banky jej odmietli úver poskytnúť. Svojimi sympatiami k Putinovi sa však líderka Národného frontu netají. Le-Penová vyzvala francúzsku vládu, aby uznala ruskú anexiu Krymu, pričom jej strana má úzke styky s takými ruskými vládnymi činiteľmi, ako je podpredseda vlády Dmitrij Rogozin, ktorý sa v minulosti, rovnako ako Národný front, vyznačoval silnou protiimigrantskou rétorikou.
Ďalšie indície o prepojení Le-Penovej a Putina uzreli svetlo sveta v apríli, keď ruská opozičná hackerská skupina Anonymous International zverejnila komunikáciu medzi hlavou Kremeľského oddelenia pre vnútorné záležitosti Timurom Prokopenkom a ruskou spojkou u Le-Penovej pod krycím menom Kostia. Prepis rozhovoru vyzerá nasledovne.
„Marine Le Penová oficiálne uznala výsledky krymského referenda.“
„Nezradila naše očakávania,“ odpovedal kremeľský úradník.
„Bude treba nejakým spôsobom sa Francúzom poďakovať… Je to dôležité,“ povedal Kostia.
„Áno, super!“ reagoval kremeľský úradník.
Ak je rozhovor naozaj autentický, pôžičku pre Národný front by sme mohli chápať ako odmenu za jeho podporu pri ruskej anexii Krymu. Tiež však môže ísť o pomstu za rozhodnutie francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda nepredať Rusku sľúbené výsadkové lode typu Mistral.
Niektoré z proruských krajne pravicových strán v EÚ
S UKIP na jednej lodi
Sympatie k ruskému prezidentovi priznal aj predseda Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage. Bolo by prehnané tvrdiť, že euroskeptický Farage je extrémista alebo krajný pravičiar, jeho strana však má podobne ako švajčiarski ľudovci s krajnou pravicou veľa spoločného a v Európskom parlamente hlasuje tak, ako to Rusku vyhovuje. V júni hlasoval UKIP spoločne s Národným frontom proti nezáväznej rezolúcii Európskeho parlamentu, ktorá odsudzovala Rusko za porušovanie ľudských práv. Le-Penová a Farage sa ocitli na rovnakej strane barikády aj keď sa v júni v Europarlamente hlasovalo o opatreniach, ktoré by zaistili väčšiu transparentnosť v prípadoch, keď politické strany v EÚ dostávajú dary z nečlenských krajín. Cieľom návrhu malo byť zastavenie „podpory Ruska pri financovaní radikálnych a extrémistických strán v EÚ“. UKIP aj Národný front však hlasovali proti. UKIP sa tiež stavia proti tomu, čo vníma ako „imperialistické“ a „provokatívne“ obchodné dohody medzi EÚ a bývalými sovietskymi republikami.
Napriek postojom a hlasovaniu Farageovej strany však nemôžme tvrdiť, že by existovalo preukázateľné spojenectvo medzi Ruskom a UKIP. Ani jeden z týchto aktérov si nepraje silnú EÚ, takže „proruská“ rola, ktorú UKIP hrá, nemusí byť ničím iným než náhoda.
Buďme revizionisti spolu
Politiku zbližovania vzťahov s Ruskom zastáva aj Jobbik, najsilnejšia maďarská opozičná strana, ktorá z rozpútania vojny na Ukrajine viní Západ. Europoslanec Jobbiku Gaudi-Nagy Tamás oblečený v tričku s nápisom Krym patrí Rusku, Podkarpatská Rus patrí Maďarsku, predniesol v apríli 2014 v európskom parlamentne plamennú reč o tom, že Ukrajina je umelý štát a ako sa podkarpatskí Maďari a vraj aj Rusíni chcú do Maďarska vrátiť. Niekoľkí poslanci strany sa dokonca ako pozorovatelia zúčastnili aj krymského referenda, za čo si zaslúžili zákaz vstupu na územie Ukrajiny. Zaujímave je, že medzi nich patrí aj István Szávay, ktorý si nedávno otvoril poslaneckú kanceláriu v Dunajskej Strede.
Nielen v Maďarsku existuje veľké podozrenie, že Jobbik je podporuje Moskva. Dôkazy tejto podpory sa zatiaľ nenašli, jedno je však isté, Jobbik má viac peňazí, ako by táto strana mohla vyzbierať od svojich maďarských sympatizantov.
Politológ Ján Marušiak v rozhovore pre ParlamentnéListy.sk poukázal na to, že europoslanec Jobbiku Béla Kovács bol nedávno zbavený poslaneckej imunity, pretože ho obvinili zo špionáže v prospech Ruska. „Je jasné, že strana Jobbik v čase ukrajinskej krízy a referenda o oddelení Krymu zastávala protiukrajinské stanoviská a, naopak, podporovala aktivity Ruska v tomto regióne, čiže aktivity, ktoré sú orientované na revíziu hraníc,“ povedal Marušiak.
Bulharsko, Grécko a ostatní
Vyhranenú proruskú pozíciu zastáva aj bulharská krajne pravicová strana Ataka, ktorá oficiálne uznáva Krym ako súčasť Ruskej federácie a požaduje, aby Bulharsko vystúpilo z NATO a pripojilo sa k Ruskom vedenej proasadovskej antiislamistickej koalícii v Sýrii. Predseda strany Vilen Siderov sa zúčastnil aj na marcovom fóre krajne pravicových strán, ktoré sa konalo v Petrohrade. Na konferencii však vystúpili ľudia „takého formátu,“ že od účasti odstrašili dokonca aj Národný front či Jobbik. Jedinou ďalšou významnejšou európskou stranou, ktorá na podujatie svojich delegátov vyslala, bol grécky Zlatý úsvit. Grécki extrémisti rovnako ako bulharská Ataka zastávajú typicky proruské pozície, ako sú vystúpenie z NATO či odpor k sankciám. Bulharskí a grécki krajní pravičiari sú však v inej pozícii ako umiernenejšie západné krajne pravicové strany typu Národného frontu. S vyslovene proruskými postojmi v Grécku totiž nemá problém ani vládna Syriza a v Bulharsku síce opoziční, ale silní socialisti. Tým Zlatý úsvit a Ataka zostávajú pre Rusko (nateraz) nepotrebnými.
Rovnaký scenár sa v nejakej podobe opakuje aj v ďalších európskych krajinách. Či je to Pegida v Nemecku, Švédski demokrati vo Švédsku, Wildersova Strana Slobody v Holandsku alebo aj Ľudová strana Naše Slovensko, krajne pravicové euroskeptické protiimigrantské strany sa pravidelne v zahraničnopolitických otázkach postavia na stranu Ruska. Treba však konštatovať, že vo väčšine prípadov pravdepodobne nejde o kremeľskú konšpiráciu alebo dôsledok ruskej finančnej podpory, ale skôr o logický prienik zdielaného odporu k spoločnému európskemu projektu.
