„Presne taká situácia je aj pri spravodajských službách, kde vláda napriek tomu, že to uviedla v programovom vyhlásení vlády, návrh zákona bol zahrnutý v legislatívnom pláne vlády a konalo sa pripomienkové konanie, nenašla odvahu, aby takýto návrh zákona prijala a predložila do NR SR,“ zdôraznil Abrhan. Podľa neho po viac ako 20 rokoch je nevyhnutné, aby spravodajské služby boli upravené novým a lepším zákonom, pretože situácia a technika za 20 rokov postúpili a mnohé oblasti nemáme podchytené. „Som presvedčený, že novým zákonom by bolo potrebné zlepšiť aj kontrolu spravodajských služieb,“ konštatoval.
Podľa bývalého šéfa parlamentného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva Martina Fedora sa svet mení a tiež bezpečnostné hrozby. „Aj spravodajské služby štátu musia byť lepšie pripravené na možné ohrozenia našej vlasti a jej občanov. Na strane druhej občania musia mať záruky, že tajné služby sú kontrolovateľné a kontrolované, že ich možnosti nebudú zneužité v prospech práve vládnucich politikov, že nebudú ľuďom liezť do súkromia bez toho, aby to bolo riadne odôvodnené,“ povedal Fedor, ktorý je v súčasnosti vedúci stálej pracovnej skupiny strany Sieť pre vnútornú bezpečnosť.
Fedor je sklamaný, že jednofarebná vláda nedokázala za tri a pol roka predložiť návrh zákona, napriek tomu, že pôvodne ho chceli schvaľovať do pol roka po voľbách. „Tvrdili, že im záleží na efektivite, ale aj väčšej kontrole spravodajských služieb. Aby sa neopakovali napríklad škandály s podozrivými odpočúvaniami. „V Sieti sme presvedčení, že nový zákon je mimoriadne potrebný. Potrebujeme dobrý zákonný rámec pre fungovanie tajných služieb. Za dobrú a vyváženú verziu zákona by som nemal problém zahlasovať,“ dodal.
V pripravovanom návrhu podľa Fedora zostalo len minimum trecích plôch. Zdôraznil, že schválenie zákona by prispelo spravodajským službám a ich možnosti odhaľovať nekalé činnosti či bezpečnostné riziká oveľa viac ako v súčasnosti. „Nový zákon by mal teda zároveň posilniť kontrolu nad fungovaním spravodajských služieb, a to najmä nad oblasťami, ktoré môžu najviac zasahovať do súkromia občanov, či už ide o odpočúvania, alebo tzv. metadáta. Súčasné zákony už nedostatočne reflektujú dobu,“ konštatoval Fedor, ktorého by potešilo, ak by takýto zákon bol schválený nielen vládnou väčšinou, ale aj opozíciou. „V zahraničí je bežné, že na takýchto zásadných zákonoch, ktoré sa týkajú bezpečnosti štátu, prípadne prelamovania súkromia občanov, sa vyžaduje širšia politická zhoda. Nebolo by dobré, ak by takýto zákon bol pretlačený len jednou stranou,“ dodal.
