Cieľom prieskum bolo podľa jej slov zisťovať podmienky v celách. „Zistili sme však, že policajti veľmi často využívajú podľa svojej úvahy či potreby priestory, ktoré nie sú celami, nespĺňajú zákonné podmienky. Sú v nich rôzne madlá či oká, o ktoré ich pripútajú, po vyžiadaní im tam dajú stoličku,“ vysvetlila s tým, že čokoľvek človek potrebuje, je odkázaný na to, či polícia vyhovie alebo nie.
Prieskum v celách policajného zaistenia bol jednou z priorít verejnej ochrankyne práv na tento rok. Práve ten ukázal, že polícia bez toho, aby mala zákonom stanovený postup, bežne umiestňuje ľudí do priestorov, ktoré si neoficiálne zriadila na policajných oddeleniach, drží ich v nich bez dokumentácie v dehonestujúcom priestore po dobu, ktorú si sama určuje. „V týchto prípadoch neexistuje zákonná právna úprava, polícia si sama vytvorila paralelný systém obmedzovania osobnej slobody, ktorý je neoficiálny a polícia ho využíva dlhodobo ako bežnú súčasť svojej praxe,“ uviedla Jana Dubovcová. Prieskum spravilo osem právnikov kancelárie ombudsmanky od septembra do októbra 2014 na 19 policajných oddeleniach. Snažili sa pokryť krajské riaditeľstvá PZ, okresné ale aj obvodné.
Polícia mimo zákona
Najzávažnejším zistením je podľa ombudsmanky Jany Dubovcovej to, že osoby sú umiestnené do takýchto dehonestujúcich priestorov bez akéhokoľvek zákonného opodstatnenia. „Polícia postupuje svojvoľne,“ poznamenala. Čo sa týka oficiálnych ciel policajného zaistenia, musí v nich byť hygienické zariadenie, osvetlenie, posteľ. Všetko pre to, aby bola zaručená osobná dôstojnosť ľudí a neporušované ich základné práva, vysvetlila. „Priestory, ktoré nie sú celami, nemajú na policajných útvaroch čo hľadať. Vytváranie nelegálnych priestorov nemá opodstatnenie,“ povedala s tým, že polícia týmto úplne vybočuje z toho, čo je v tomto smere dovolené. Tieto priestory sú totiž aj na oddeleniach, kde sú oficiálne cely policajného zaistenia.
Verejná ochrankyňa práv sa na základe zistení obrátila s opatreniami na políciu i na ministra vnútra. „Polícia nedokázala ani po tomto zistení urobiť zmenu, nevidela som ani náznaky, že by o zmenu mala záujem. Naopak, mám informácie z polície, že sa to snažia legalizovať, upraviť v zákone, čo je podľa mňa vizitka toho, akým spôsobom pristupujeme k základným právam,“ povedala. Keďže sa ombudsmanka obrátila so svojimi zisteniami a navrhovanými opatreniami dvakrát na políciu a dvakrát na ministra vnútra, no bez uspokojivého výsledku, oznámila Národnej rade , že je s konaním polície a rezortu nespokojná. „Pretože zistenia sú z hľadiska ochrany práv závažné,“ upozornila.
Ombudsmanka žiadala, aby boli takéto priestory okamžite zakázané a aby boli fyzicky odstránené. Ak by sa tak nestalo, mohli by byť podľa nej občas použité. „Toto opatrenie bolo v moci policajného prezidenta, no keďže to neurobil, obrátila som sa i na ministra vnútra. No opatrenia aj tak neboli prijaté,“ vysvetlila. Kancelária verejnej ochrankyne práv tiež už v prípade oficiálnych ciel policajného zaistenia žiadala, aby polícia z hľadiska bezpečnosti vyhotovovala kamerové systémy či monitorovala vchody aj východy. Dôležité je podľa jej slov i zabezpečenie dodržiavania osobnej dôstojnosti ako aj intimity pri vykonávaní telesných potrieb. Väčšina opatrení však prijatá nebola, poznamenala na záver.
