Kedy a ako vznikol Verejný smog?
Vznikli sme v roku 2012 ako občianska iniciatíva. Našim hlavným cieľom bolo otvoriť tému znečistenia mesta od množstva reklám vizuálneho smogu, zadefinovať tento problém. Vývoj po roku 1989 nám priniesol zmenu pomerov v spoločnosti spojenú s prívalom veľkej komercie v takej miere, že spoločnosť doteraz nestačila tieto zmeny reflektovať. Nereflektujú to ani zákony. Stavebný, pamiatkový, Zákon o reklame, nariadenia mesta, atď. Snažíme sa hlavne o osvetu. Názov vznikol ako spojenie pojmov vizuálny smog a verejný priestor, ľudí to však troška mätie.
Aké úspechy ste zatiaľ dosiahli?
Okrem odstránenia malého množstva reklám v centre mesta sa nám podarilo zorganizovať dve diskusie, kde prišili napríklad riaditeľ pamiatkového úradu a stavebného úradu, odborníci na túto tému z radov architektov – pamiatkárov, podarilo sa nám pozvať aj riaditeľa istej reklamnej agentúry, ktorý na diskusiu prišiel. Stretnutie a následná diskusia týchto strán bola veľmi zaujímavá.
Neustále sa snažíme o vizuálnom smogu rozprávať, komunikujeme s Krajským pamiatkovým úradom ako aj Stavebným úradom mesta Žilina. Pred asi mesiacom prebehol z iniciatívy mesta Žilina workshop, kde sme sa snažili vytvoriť akýsi manuál pouličnej reklamy v Mestskej pamiatkovej rezervácií. Tento manuál sa má skutočne dopracovať a zapracovať do dôležitých mestských dokumentov. Teší nás pomerne častý záujem médií o probléme premnožených reklám informovať. To je podľa náš najväčší úspech – otvoriť ľuďom oči, nech sú to práve oni, ktorí budú tlačiť ku zmene.
Diskusia bola aj na Stanici Záriečie (ide o kultúrne centrum v Žiline). O čo išlo?
Áno, Stanice Žilina- Záriečie je výborná platforma na diskusie. V poradí druhá diskusia bola súčasťou festivalu verejných priestorov MestoINAK, ktorý sme spoluorganizovali. Cieľom festivalu je vzbudiť záujem občanov o priestor, v ktorom žijú, lebo práve oni sú jeho tvorcami. Aj vizuálny smog si tvoríme sami, takže sme sa ho dotkli aj v rámci tohto týždňa. Festival mal v apríli tohto roku premiéru, budeme v ňom určite pokračovať.
Ľudia sú veľmi pasívni, naučil ich to aj minulý režim, o nič sa nezaujímať, nič neriešiť. Čo s tým?
Vývoj našej spoločnosti bol vo veľkej miere poznačený bývalým režimom. Ubehla už ale dlhá doba a my sa stále na niečo vyhovárame. Ľudia zabúdajú, že práve oni sú spoločnosť, že ich záujem o veci verejné a aktivitzmus by mali byť veci prirodzené. Švajčiari už majú pomaly priamu demokraciu! Veľkou inšpiráciou sú niektoré zahraničné mestá, ako napríklad Kodaň, Grenoble alebo české Znojmo. Dokonca aj u nás na Slovensku vidieť, že sa dá s reklamou aj inak. Chceme vzbudiť v ľuďoch vzťah k prostrediu, v ktorom žijú, aby ho aktívne pretvárali.
Ako ste financovaní?
Mnohí nechápu, že niečo podobné robíme prakticky zadarmo. Na festival sme však dostali peniaze z grantu od KIA Motors a mesta ŽIina. Všetky naše iné aktivity sú na báze dobrovoľníctva.
V budúcnosti sa niečo, pokiaľ ide o bilbordy, zmení?
Veľkú zmenu očakávame od novely stavebného zákona, ktorá je od februára 2015 v platnosti. Už existujúce bilboardy, ktoré sú ilegálne a do konca júla tohto roku nepožiadali o dadatočnú legalizáciu, by mali byť odstránené. Ale to je zložitý byrokratický proces. Výsledky tak rýchlo neuvidíme.
Taktiež, vo februári budúceho roka sa plánuje urobiť zmena Územného plánu mesta Žilina, ktorá sa bude dotýkať aj reklamy v meste. Mesto sľubuje úplný zákaz bilboardov v intraviláne mesta, a to je veľká vec. Taktiež Krajský pamiatkový úrad plánuje aktualizáciu kľúčového dokumentu Zásady ochrany rezervácie v oblasti reklamy.
Za posledné roky však ich počet klesol…
Áno, ale o veľmi málo. Nové bilboardy stále pribúdajú, ale čo vnímame ešte viac, pribúdajú iné typy reklamy: banery, plachty, polepy na sklách, plachty na zábradliach, po plotoch… Mnohí ľudia majú oblepené oplotenia rodinných domov. Iste, oni za to dostanú od reklamnej spoločnosti peniaze, možno 50 či 100 eur. My ostatní sa na to ale musíme pozerať. Ideálny prípad by bol, keby sme nastavili ľuďom zrkadlo, nebáli sa susedovi zazvoniť a povedať: „Fero, mne sa to nepáči, prečo to tam máš?“
Ten, kto nebude využívať reklamu, bude však dobrovoľne znevýhodnený.
Nikomu nezakazujeme reklamu využívať. Tá bola súčasťou našich miest od nepamäti. Jedná sa však o jej mieru a formu. Je to ako začarovaný kruh. Ak si jedna firma dá nejakú veľkú reklamu, druhá má okamžite pocit, že je neviditeľná. Tak si dá väčšiu, ďalšia si dá ešte väčšiu a už sa to rozbehne. Mesto by mohlo nejakým spôsobom zvýhodniť tých, ktorí budú rešpektovať nariadenia mesta o forme reklamy. Taktiež je to o nás – o konzumentoch. My tiež vychovávame prevádzky. Ja napríklad iste nepôjdem do kaviarne, ktorej výklad je celý oblepený polepom. Chodím do kaviarní, ktoré mi ponúkajú pridanú hodnotu nielen dobrou kávou, ale aj interiérom, či tým, ako pôsobia zvonku. Prevádzkovatelia by si mali uvedomiť, že dnes už aj Slováci cestujú po svete, majú prístup na internet a vieme ako vyzerajú ulice napr. v Amsterdame.
Spolupracujete s podobnými organizáciami z iných miest?
Fungujeme na princípe, že sa poznáme, sme poprepájaní cez internet. Viem si predstaviť, že na budúci rok pozveme na festival MestoINAK napríklad Zelenú hliadku. V Bratislave existuje človek, ktorý na vlastné tričko ničí reklamné pútače. Prezývajú ho Batman, funguje inkognito.
Batman chodí v noci a strháva?
Batman chodí aj cez deň a strháva. (smiech)
Akým spôsobom sa môžu zapojiť bežní ľudia?
Iniciatíva má stránku na sociálnej sieti, môžu nás kontaktovať cez ňu. Aktívnejší ľudia prejavujú záujem a často sa nám ozývajú. V pláne máme stretnutie týchto iniciatívnych ľudí, spoločne si naplánujeme ďalšie kroky. Uvažujeme nad projektom, kde by sme označovali ilegálne reklamy samolepkami. Niečo na spôsob: „Táto reklama je nelegálna, páči sa vám?“ Alebo: „Strhni ma! Strhni ma, som nelegálna!“
Snažil sa vám niekto znepríjemniť vaše pôsobenie?
Zatiaľ sa nám spolupracuje s úradmi a mestom v celku dobre. Negatívna skúsenosť bola na začiatku s majiteľom jednej reklamnej agentúry. Boli sme ešte naivní… Ale s mužom nemáme ani auto, že by nám ho vyhodili do vzduchu. (smiech)
Je možné bez problémov odstrániť nelegálne reklamné nosiče?
Aj keď je reklama nelegálna, jej odstránením je porušované súkromné vlastníctvo. Po novom by si však nelegálnu reklamu mali jej majitelia odstrániť na vlastné náklady. Ak tak neurobia, príde zo stavebného úradu pokuta, ak ju nezaplatia, tak exekúcia. Jej strhnutím nejakého aktivistu by ju už majiteľ nemohol použiť na inom mieste povedzme legálne… Čiže by sa to nemalo diať… Ale toto posúdenie nechávam už na ľuďoch samotných. Ani mňa sa totiž nikto nepýtal, či mi nevadia plachty na oplotení Domu odborov…
