pondelok, 25 októbra, 2021
9.9 C
Bratislava
ÚvodSprávyKauzyBola som manželkou Sýrčana. Ale až tou druhou. Smutné svedectvo českej exmoslimky,...

Bola som manželkou Sýrčana. Ale až tou druhou. Smutné svedectvo českej exmoslimky, pre ktorú sa problémy zďaleka neskončili

Prečo ste sa rozhodli konvertovať na islam?

V marci roku 2005 som sa zoznámila so Sýrčanom. Ponúkol mi brigádu. Začala som u neho pracovať, vozil ma do práce a často sme sa bavili o islame. Nosil mi brožúrky, bral ma sebou do Prahy do mešity. Takže ma postupne začal vzdelávať, vysvetľovať, čo ten islam je alebo čo by mal byť podľa jeho slov. Potom nejako v máji alebo v júni sme sa zblížili. Po pol roku som zistila, že som tehotná. Musela som konvertovať, aby sme sa mohli vziať. To bol vlastne asi ten hlavný dôvod.

Ako sa k vám správal na začiatku vzťahu?

To bolo úplne v poriadku. Nebolo tam nič oproti českým alebo európskym štandardom. Normálne sme chodili na kúpalisko, do reštaurácie, na prechádzky alebo napríklad na výlety. Kým som nekonvertovala, tak bolo všetko tak, ako sme zvyknutí tu u nás. Naopak, on sa oproti vrstovníkom, ktorých som poznala, správal ku mne naozaj veľmi pekne. Navyše mal nadhľad, skúsenosti… Keď sme šli niekam von, pozval ma na kávu, doniesol mi kvety, správal sa naozaj pekne. A to ma asi najviac upútalo.

O koľko rokov je starší ako vy?

O 24 rokov. On mal v tom čase vyše štyridsať rokov. Pôsobil oveľa viac svetaskúsene, ako som bola zvyknutá u svojich rovesníkov a ja som ho vtedy vo svojom veku naozaj obdivovala.

Keď ste otehotneli, tak sa situácia zmenila?

Keď som otehotnela, tak sa mu to najskôr nepáčilo. Aj keď predtým od augusta do septembra mi vysvetľoval, že je potrebné, aby sme mali veľkú rodinu, keď sa vezmeme. Keď som potom otehotnela a nepáčilo sa mu to, tak som to nechápala.

Vysvetlil vám, prečo sa mu to nepáčilo?

Z dôvodu, že o tom nevedela jeho rodina. Bál sa mamy. Ja som mu túto informáciu telefonovala do Sýrie a on mi do telefónu povedal, aby som išla na interrupciu. Potom mi volal asi za štyri hodiny znova, že teda si to dieťa necháme, ale že to zatiaľ nesmie nikto vedieť. Takže my sme to vlastne dva roky tajili pred jeho prvou ženou.

Prvou ženou? O tej ste vedeli?

Vedela som o nej, ale bola som naivná, verila som, že im to nefunguje. Tajili sme to, aj keď sme už boli dávno zosobášení v rámci umy (moslimská obec – pozn. red.).

Čo to znamená?

To sa spisuje zmluva o manželstve, ktorá sa týka islamu. Česká legislatíva neuznáva mnohoženstvo. Takže ja som bola pre české úrady vlastne milenka. Bola som samoživiteľka, žila som sama so synom, čo tak vlastne bolo aj fakticky. Ale aby sme mohli chodiť do mešity a mohol ma predstavovať pred tou komunitou, tak sme museli mať spísaný doklad za účasti svedkov – v podstate niečo ako neformálne manželstvo. Mala som stanoveného svojho zástupcu pre prípad problémov alebo nejakých nejasností, aby sa ten zástupca hádal za mňa. A ja ako žena, aby som sa nemusela s manželom nikdy hádať. Takže to bolo spísané 18. 11. 2005.

Ako sa správal, keď ste čakali dieťa?

Vrátil sa zo Sýrie, keď som už bola nejako na začiatku štvrtého mesiaca. Predtým, kým sa nevrátil, som normálne pracovala. Potom sa vrátil, povedal, že musím konvertovať a potom sme sa brali. Počas niekoľkých dní ma potom upozorňoval, že už sa naozaj musím upokojiť a správať sa inak.

Ako inak?

Myslela som si, že sa nebude nič meniť. Samozrejme, vedela som, že budem rešpektovať, že som moslimka. On si však začal tvrdo vynucovať, že to dieťa musí byť naozaj v islamskej rodine. Takže som, ako sa hovorí, bola vedená k tomu, aby som sa lepšie učila islam, učila sa o tom, ako sa mám správať hlavne ako žena, manželka a matka. Učila som sa, že sa mám zahaľovať. On, samozrejme, za mnou chodil málo, lebo keď som mala bruško, nesmel nás nikto vidieť. Takže… Keď ma napríklad vzal raz alebo dvakrát týždenne niekam von, tak sme išli napríklad 60 kilometrov od domu, tam sme si dali kávu a za dve hodiny ma priviezol späť domov.

A mohli ste ísť niekam von sama alebo s kamarátkou?

Permanentne ma kontrolovali. Mne vtedy zostala jedna naozaj dobrá kamarátka. Tá so mnou chodila, keď som bola tehotná, napríklad do mesta, keď sme sa išli prejsť. Kontrolovali ma, aby som nechodila sama, kam idem, s kým idem, kedy sa vrátim… V tomto smere nastávali konflikty aj predtým, kým sme sa nevzali. Keď som napríklad stretla spolužiaka alebo kamaráta, tak som sa k nemu nesmela priblížiť na menej ako tri-štyri metre. A z takej vzdialenosti som sa s ním mohla baviť. Tam jednoducho musíte dodržiavať nejaké dekórum a nesmiete sa k tomu mužovi priblížiť napríklad na meter. My sme, dajme tomu, išli do mešity a ja som cítila, ako ma sledujú. A tam vás nesleduje jeden človek, ale ďalších dvadsať. Oni sú presne prepojení. Takže sa vám niekto pozdraví a vy stojíte v podstate na dĺžku auta, možno ešte o kúsok ďalej od toho človeka, a bavíte sa s ním.

Ako na to reagovali vaši známi, priatelia?

Ja som tým všetkým práve väčšinu priateľov stratila.

A rodičia?

Mamu nemám od dvanástich rokov, keď od nás odišla. Takže mám len otca. Otec o ňom vedel už od začiatku, vnímal ho ako slušného človeka. A ja sama som vtedy naozaj nemala prehľad, čo je islam, čo to znamená. Bol to rok 2005, to tu nikto o ničom takom nevedel.

Vy ste sa po čase rozhodli s mužom „rozviesť“. Ako to bolo ďalej?

My sme sa rozviedli v roku 2009, a to na rok a pol. On odišiel do Mekky a potom sa v roku 2010 vrátil zo Sýrie s tým, že naše manželstvo bolo neprávoplatne rozvedené, aj keď sme sa rozvádzali podľa oficiálnych stanov.

Podľa českých zákonov ste predsa manželmi nikdy neboli. Tak v čom bol problém?

Úplne ma psychicky spracoval. Teraz to nedokážem úplne vysvetliť. To ste v takej pavučine a nemôžete sa z nej dostať. Máte to skrátka v hlave. Naozaj som žila v tom, že som moslimka a že je to správne. Takže on prišiel s tým, že sme stále manželia.

Ale vy ste v tom čase, keď ste spolu nežili, mali nového partnera…

Áno, ale keď sa vrátil, tak to už vedel, nastalo extrémne vyhrážanie. Musela som to okamžite ukončiť, inak že prídem o dieťa.

Takže ste sa k sebe vrátili?

Áno, dohodli sme sa, že si obstaráme nejaké bývanie, aby sme nebývali u môjho otca, a mali sme dohodu, že budeme mať druhé dieťa. Takže zariadil prenájom, čo som bola rada. Bývala som tam so synom s tým, že on tam dochádzal dvakrát až trikrát týždenne, niekedy tam prespal viac dní za sebou. Tiež sa stalo, že keď ho vyhodila manželka, tam prespal desať dní. Mala som v podstate za úlohu hlavne otehotnieť. Takže ma stále kontroloval, aby som otehotnela, aby som splnila to, čo som sľúbila.

Čo sa dialo, keď ste otehotneli?

Poslal ma na interrupciu s tým, že si to zaslúžim, že som pošpinená a tak. Je dosť ťažké o tom hovoriť. Práve tá agresivita sa začínala rozrastať až po roku 2010. Keď sa vrátil z Mekky, tak bol skrátka neoblomný, dôsledný vo všetkom. Dochádzalo k slovným atakom, nadávkam, že som ku*va, že som sa nesprávala ako moslimka, že som bezcenná, že som handra. Hovoril, že keby si vzal Arabku, bol by na tom lepšie. Jednoducho, dochádzalo k ponižovaniu. Čo sa týka fyzických atakov, tak mi napríklad vykrútil ruku, dával mi najavo svoju silu. Ale kým ma neudrel vyložene na tvár, tak som to nebrala ako násilné správanie. Brala som to tak, že si ma tým akoby podrobuje, čo som nevydržala stále.

A tie útoky sa stupňovali?

Teraz sa to stupňuje najviac, lebo som zvládla všetky súdy o deti od roku 2013.

Takže ste si to ďalšie dieťa nakoniec nechali?

Mala som mimomaternicové tehotenstvo, počas ktorého som skoro zomrela, a on mi povedal, že som bezcenná. Nakoniec som však čisto náhodou znovu otehotnela a čakala som dvojčatá. A ja som povedala, že si ich nechám. Z neho potom nakoniec vypadlo, že tie deti chce, že mi ich raz zoberie. Takže ja som čakala deti a čakala som na to, že porodím a nastane proces súdov a toho, ako oni s prvou manželkou budú chcieť získať moje deti. Pretože mi vysvetlili, že ja som bola len maternica a vajíčka, a taký ten inkubátor, aby som im odnosila deti. V tom čase som, vďakabohu, mala podporu môjho otca a bratov, takže som povedala, že im tie deti nedám. Bolo to ťažké.

A ako žijete dnes?

S mužom sa prakticky stále súdime. Posledný súd sme mali vlani v júni, ale vyhrážky súdom sú na dennom poriadku. Pretože on vie, že som v situácii, že si nemôžem dovoliť právnika. Na súde ma obviňoval, že si bral moslimku, ja už moslimka nie som a on chce deti do opatery, lebo ich chce vychovať ako moslimov. Zatiaľ má raz za 14 dní víkendové návštevy dvojičiek, u toho staršieho je to od piatku do utorka. Je to peklo, lebo my sa tým pádom vidíme počas piatich dní trikrát. Teraz sa to už vystupňovalo tak, že mi povie pred deťmi, že mi vybije zuby, že mi rozbije hubu. Ja v podstate čakám na fyzickú likvidáciu.

Prípadného únosu detí ste sa nebáli?

Dozvedela som sa od polície, že sa v roku 2014 pokúsil o únos detí mimo štátu. Vraj sa pokúsil sfalšovať cestovné doklady, aj keď v Sýrii v tom čase už zúrila vojna. Takže musím chodiť každé dva mesiace na oddelenie cestovných dokladov kontrolovať, či im nepožiadal o cestovný doklad. Pretože aj keď deti zverili do opatery mne, tak on má zo zákona právo o to požiadať. A jednoducho len dúfam, že každý víkend sa deti vrátia. A že sa vždy dostaneme bez problémov zo škôlky a do škôlky. Pretože v roku 2013 môj otec bral syna do škôlky a on ho s kamarátom napadli a vybili mu zuby.

Aj vás niekedy týmto spôsobom napadol?

Nie, on mi len vykrútil ruky a nadával, a ponižoval ma. Až nedávno, vlani v máji, mi poslal SMS, v ktorej mi napísal, že mi vyreže jazyk.

Ako sa správa k deťom?

Pekne, ale musia počúvať. Inak nastupuje také to „vymývanie“… Napríklad starší začal vlani vo svojich deviatich rokoch hovoriť, že ja som podriadená, že som žena, a že mám počúvať. Keď sa napríklad s jeho otcom hádam, tak sa ma nezastane. Napríklad mi povedal: mami, buď ticho, ty si žena, ty máš počúvať otca. Takže teraz toho najstaršieho syna učím o islame, aby vedel o tom zlom, čo tam je. Aby mu otec nemohol nasadiť tie ružové okuliare ako mne.

Prečo ste sa rozhodli o tom všetkom prehovoriť na verejnosti?

Aby sa o týchto veciach nemlčalo. Pretože takých dievčat, ako som ja, je tu v republike veľa. Potom, keď som o tom prehovorila, sa mi ozvala ďalšia moslimka, ktorá má štyri deti a povedala mi, že ma plne podporuje, že mi pomôže aj v prípade, že potrebujem peniaze, ale že ona si nemôže dovoliť verejne povedať, že je proti islamu, lebo sa bojí.

autor: David Hora

728*90

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 457,431 +993 Dnes Úmrtí 12,917 +14 Dnes Uzdravení 413,068 Infikovaných 31,446 Last updated: 25. októbra 2021 - 11:25 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -spot_img