“Vďaka letnému času nám slnko svieti 180 dní v roku aj po 19. hodine. Bez letného času to budú iba 3 mesiace a dní, keď slnko svieti po 20. hodine, by sme u nás už nezažili vôbec.”
J. Nagy síce uznáva nepríjemnosti pri posúvaní času, ale je presvedčený, že to za to stojí: “Veď všeobecne je známe, že kratšie denné svetlo zvyšuje depresie. Čo prinesie pre zdravie 5 miliónov ľudí o hodinu menej pol roka bez denného svetla po pracovnej dobe či škole? Koľký z nás to nahradia nejakou aktivitou nadránom o piatej?”
Podľa europoslanca mnohí živia mýtus, že neposúvaním času nám ostane ten jednoznačne obľúbený, letný čas. Lenže nám ostane ten zimný, s krátkymi dňami, so skorším zotmením aj v lete.
Mohli by sme síce oproti západu posunúť naše časové pásmo na čas ukrajinský. Čo nie je vylúčené, je to v právomoci členskej krajiny, no by bolo dosť nepraktické v zime, keď by svitalo až o pol deviatej ráno, nehovoriac o stredoeurópskej ekonomickej a kultúrnej orientácii a väzbách Slovenska.
“Hlasovať, mobilizovať proti niečomu je vždy ľahšie, ako pre zachovanie existujúceho systému alebo pre jeho vylepšenie. Aj tak si ale myslím, že 1% Európanov, ktoré sa zúčastnilo ankety EK, nemá sa rozhodnúť za zvyšných 520 miliónov obyvateľov. Najmä ak ide o otázku, kde naše záujmy určujú číro zemepisné rozdiely. A otvorený diktát väčšiny na základe emócií je nebezpečný precedens pre malé štáty v EU.” – uviedol europoslanec József Nagy s tým, že ak ale obyvatelia západoeurópskych krajín, ktorým vďaka posúvaniu času aj v lete, no najmä v zime fakt neskoro vychádza slnko (Portugalsko, Španielsko, Švédsko a možno aj Francúzsko a Benelux) chcú niečo naozaj urobiť, tak sa nech presunú svoju krajinu do im prirodzeného časového pásma, v ktorom je Veľká Británia. A tak by sa prospešné posúvanie na letný čas mohol zachovať v celej Európe.
