Vyšetrovacie výbory fungujú v každej krajine EÚ okrem Malty a Slovenska. „Na Slovensku je množstvo nevyšetrených káuz, polícia ich nedokáže vyšetriť pre manipulácie zo strany vlády a ministra vnútra,“ uviedol Jozef Rajtár a pokračoval: „Parlament je nadradený vláde a z ústavy má právomoc kontrolovať dodržiavanie zákonov. Som členom dvoch výborov, ale reálna kontrola prostredníctvom nich nie je možná. Pozvaní hostia ako ministri, riaditelia ústredných orgánov a podobne odpovedajú na závažné otázky, ako chcú, alebo ani neprídu na zasadanie výboru. V súčasnom nastavení nie je možné z nich vymôcť naozajstné odpovede. Vidíte to sami, keď je na výbor predvolaný napríklad špeciálny prokurátor Dušan Kováčik alebo prezident finančnej správy František Imrecze.“
Vyšetrovací výbor by vznikol na požiadanie tretiny poslancov NR SR. Mal by 10 členov vrátane predsedu a podpredsedu, pričom piati členovia by boli z koalície a piati z opozície.
„Na objasnenie dôležitých skutočností v priebehu vyšetrovania môže vyšetrovací výbor zaobstarávať potrebné podklady, vyžadovať potrebné vysvetlenia, vypočúvať svedkov a podľa povahy veci pribrať znalca alebo tlmočníka. Na vykonanie jednotlivých úkonov a pre dokumentáciu svojej činnosti môže pribrať aj potrebný počet odborných pracovníkov, najmä vyšetrovateľov,“ poznamenal Gábor Grendel, ktorý pripomenul, že v minulosti sa za zriadenia vyšetrovacích výborov postavil aj súčasný premiér Robert Fico.
Poverenie vyšetrovacieho výboru vyšetriť určitú vec verejného záujmu môže existovať súčasne s napríklad trestným konaním danej veci.
Zároveň by sa rozšírila skutková podstata trestného činu krivej výpovede. Svedok by sa mohol tohto trestného činu dopustiť aj uvedením nepravdy pred vyšetrovacím výborom zriadeným NR SR.
„Významom dočasných vyšetrovacích výborov je tak objasnenie stavu veci verejného záujmu, ako aj znovuzískanie dôvery verejnosti. Od vyšetrovacieho výboru možno taktiež očakávať aj návrhy, ktoré v budúcnosti zabránia obchádzaniu zákona alebo výskytu toho istého problému. Navyše, poukázanie na osoby, ktorých pričinením daný problém vznikol, zároveň umožní vyvodenie aspoň ústavno-politickej zodpovednosti,“ skonštatoval Jozef Rajtár.
