„K tomuto problému sa pristupuje nesystémovo. Štát vytvoril množstvo projektov a plánov, ale ich výsledky sa takmer vôbec nekontrolovali. V podstate ani presne nevieme, aké sú výsledky projektov, ako dopadli a čo priniesli,“ hovorí tímlíder strany pre školstvo Gröhling.
Obrovským problémom vzdelávania rómskych detí je podľa SaS prostredie, z ktorého pochádzajú. „Zanedbané rómske deti hneď pri nástupe do škôl zaostávajú za ostatnými, pretože mnohé nemajú doma vhodné prostredie na učenie. V rámci školení, ktoré sme robili na odborných školách, sme tiež spolupracovali so školami, ktoré majú rómskych žiakov. Mnohí potrebujú pozornosť a prácu, ktorá je nad rámec síl a času obyčajného učiteľa,“ uviedol Gröhling.
Riešením sú podľa SaS povinné škôlky od troch rokov aj pre deti zo sociálnych slabých rodín. „Systém musí byť previazaný so sociálnymi dávkami. Ak rodičia nebudú dávať deti do škôlky, nebudú dostávať rodinné prídavky. Naopak, ak ho tam budú dávať pravidelne a budú sa spolu s ním zúčastňovať na jeho vzdelávaní, dostanú aktivačný príspevok v rámci dávky v hmotnej núdzi,“ vysvetlila podpredsedníčka parlamentu a tímlíderka SaS pre sociálne vylúčené spoločenstvá Lucia Nicholsonová.
Podľa SaS je nevyhnutný systematický program podpory vzdelávania rómskych detí v ranom veku, ktorého výsledky budeme vedieť odkontrolovať a odmerať. „Nie projekty, v ktorých sa stratili aj peniaze aj výsledky a nikto ani neskontroloval, čo sa vôbec stalo. Je to však cesta na niekoľko rokov, ktorá nebude lacná. Ale to je daň, ktorú platíme za to, že sa tento problém stále riešil iba naoko,“ povedal Gröhling, ktorého doplnila Nicholsonová s návrhom ďalších riešení. „Komunitné centrá v osadách na podchytenie detí do troch rokov a ich výchova a vzdelávanie spolu s matkami. Je to odskúšané v Andalúzii, kde majú výborné výsledky. Plus asistenti učiteľov zamestnaní nielen na školách, ale aj v komunitných centrách, aby sa s deťmi mohli učiť v družine, ktorá bude prebiehať v komunitných centrách.“
