Život vo Viedni začína byť neznesiteľný, hovorí Rakúšanka slovenského pôvodu, ktorá precestovala celý svet

Žijete v Rakúsku vyše štyri desaťročia, takže viete porovnať stav spred niekoľkých rokov s tým, čo sa deje dnes. Je podľa vás v rakúskej spoločnosti cítiť nárast antiimigračných nálad a akési rozdelenie spoločnosti na odporcov migrácie a ich kritikov?

 

Samozrejme, že je, ale pokiaľ viem, tak viac medzi staršou generáciou. Nehovorím, že nutne tou mojou, ale generácia celkom mladých do 25 až 30 rokov sa k tomu nestavia až tak podozrievavo a rezervovane ako tí starší, ktorí poznali aj to pred tým. Ja by som povedala, že mladým na tom nezáleží. Mám pocit, že to, čo sa dnes deje, považujú za normálne.  

 

Prezidenti Českej a Slovenskej republiky majú diametrálne odlišné názory na migrantov a migráciu. Kým Miloš Zeman je proti, Andrej Kiska je na strane obhajcov migrácie. Ku ktorému z týchto politikov máte názorovo bližšie a prečo?

 

Skôr k Milošovi Zemanovi, lebo keby som žila v Českej republike, tak reprezentuje aj môj názor. Neviem o jeho ďalších vyjadreniach a politike nič konkrétne, ale týmto konkrétnym postojom vyjadruje to, čo si myslím aj ja. 

 

Ako sa ľudia vo vašom okolí stavajú k migrantom, ktorých Rakúsko prijalo a teraz úrady v mnohých prípadoch zisťujú, že žiadatelia nemajú nárok na azyl a nastáva problém s deportáciou či integráciou do spoločnosti?

 

Myslím si, že (úrady) vidia, že to nejde takto ďalej a podľa môjho názoru by sa mali prijať radikálne opatrenia, aby tí, ktorí nemajú nárok na azyl, boli jednoznačne vykázaní z krajiny. Prepáčte, ale nemám s takými ľuďmi súcit a mám také podozrenie, že veľká väčšina tých, ktorí sa tvária, že sú vojnoví utečenci, nimi v skutočnosti nie sú. A nie sú to len ľudia, ktorí sem idú lepšie zarobiť. Netrúfnem si uvádzať nejaké percentá, ale podľa mňa veľká časť migrantov prichádza s tým, že chce využívať sociálne systémy v Európe. Myslím, že o tom už nikto ani nepochybuje. 

 

Za ten čas, čo žijete vo Viedni, ste si tam vybudovali zázemie, máte tam priateľov, ale tvrdíte, že by ste sa bez váhania vrátili na Slovensko, prečo?

 

Možno, keby som žila v nejakom menšom meste, tak by to nebolo také okaté. Čo sa týka života vo Viedni, začína byť skutočne neznesiteľný. Kriminalita je strašná. Tie čísla sú všetky učesané. Pretože subjektívny pocit je pocit neistoty. 

 

Máte pocit, že kriminalita je s príchodom migrantov ešte vyššia, ako deklarujú rakúske úrady?

 

Samozrejme, že kriminalita vzrástla. Poviem to tak, ako to je, jednoducho už, s prepáčením, nevidíte okolo seba, nepočujem vôbec nemčinu. Poviem vám, že keď som na Slovensku, bývam v Trnave a keď idem na trnavský jarmok, počujem všade slovenčinu a mám pocit, že som medzi svojimi ľuďmi. Precestovala som celý svet niekoľkokrát. Bola som šesť a pol roka na mori, keď som mala možnosť odísť z banky, bola som takmer všade na svete a poviem vám, že teraz v Rakúsku už nemám pocit, že som doma. Nemám, lebo už nie som v Európe a to, čo prišlo k nám, to nie je žiadna elita národa. To je to najstrašnejšie, čo sa odtiaľ vyrojilo. 

 

Obávali ste sa po útokoch v Paríži, Bruseli či Berlíne, že by sa niečo podobné mohlo stať aj vo Viedni? 

 

Som o tom presvedčená, že sa niečo také bude opakovať. Priznám sa vám, že vo Viedni už nejazdím metrom ani nechodím na podujatia, kde je viac ľudí. Vozím sa len autobusmi, električkami, kde to mám ako-tak prehľadné. 

Čím to podľa vás je, že spoločnosť v celej Európe sa delí na odporcov a zástancov migrácie a tí, ktorí povedia čo i len slovko proti, sú označovaní za extrémistov či dokonca fašistov, čo si o tom myslíte?

 

Viete, ja neviem. Existujú všelijaké sprisahanecké teórie, že je to niečím manipulované, ale ja mám jednoducho taký subjektívny pocit. Možno je to aj preto, že už nie som mladá. Mám 69 rokov, takže sa nepozerám do budúcnosti nejako veľmi pozitívne. Polarizácia spoločnosti sa začala dávnejšie. Pozrite na trendy vo Francúzsku, už pred Marine le Penovou bol jej otec Jean-Marie a tam sa podľa mňa začínalo toto delenie spoločnosti. Po de Gaulleovi sa im tam vyrojili desaťtisíce ľudí z Magrebu (Severnej Afriky) a celé Marseille bolo už koncom 70. rokov v tomto smere otrasné. 

 

Myslíte si, že obvinenia z manipulácie volieb v Rakúsku, ktoré vzniesli Slobodní, keď ich kandidát Norbert Hofer neuspel, boli opodstatnené? 

 

Bolo to pred ústavným súdom, ale nemám vedomosti, že by sa niečo také stalo. Súd povedal, že k manipulácii nedošlo, ale boli tam nejaké chyby. Poviem vám, že som volila Hofera. Nevyhral to, ale bolo to podľa mňa spravodlivé. Dúfam, že takéto veci sa v Rakúsku nedejú.  

 

Ak by k tomu došlo, boli by ste v prípadnom referende za alebo proti vystúpeniu krajiny z EÚ, bez ohľadu na to, kde žijete? 

 

Ja som proti EÚ. Keď bolo referendum o členstve v EÚ, tak som bola pracovne odcestovaná, ale nikdy som nebola za Európsku úniu. Z histórie vieme, že sa rozpadla rakúsko-uhorská monarchia, ale prečo sa rozpadla? Pretože sa toľké etniká v jednom zväzku nemohli udržať a teraz sa ani nie za sto rokov zase dali Európania do Únie a nepoučili sa z histórie. Podľa mňa sa to neudrží.

 

Polovicu času trávite na Slovensku a polovicu vo Viedni, sledujete teda aj politické dianie u nás. Aký je váš názor na politiku súčasnej vlády?

 

To, čo viem, viem len z počutia od sestry, lebo večer pozerám väčšinou správy na ORF. Viem, že je na Slovensku Kotleba a všelijaké takéto tendencie, ale myslím si, že veľká väčšina ľudí je ovplyvnená médiami. A nemusím vám hovoriť, na koho strane sú médiá, ktoré by mali byť informatívne, ale sú mienkotvorné. Toľko tlačia na ľudí a vymývajú im mozgy, aby sme to pomenovali pravým menom. 

 

Keď vlani v USA zvolili Donalda Trumpa prezidentom, vznikla masová hystéria a ľudia predikovali katastrofu nielen pre Spojené štáty, ale aj pre celý svet. Mali ste aj vy negatívne pocity z toho, že sa stane novým prezidentom Trump?

 

Nie, naopak, aj keď priznávam, že Trump mi nie je ako osoba veľmi sympatický, ale chcela som, aby vyhral on. Nepáčia sa mi jeho spôsoby a vyjadrovanie, ale keď vyhral, ja som to ešte nevedela, bola som v tom čase vonku na ulici. Zrazu ma zastavili s mikrofónom a pýtali sa ma, čo hovorím na víťazstvo Donalda Trumpa. Povedala som im: „Viem, že ma nikam nedáte a túto časť vystrihnete, ale ja Donaldovi Trumpovi gratulujem k jeho víťazstvu.“ A nedali to tam. Keď sme mali v Rakúsku prezidentské voľby, tak rakúske médiá nesmeli robiť rozhovory s ľuďmi vychádzajúcimi z volebných miestností. Ale štáb nemeckej ZDF stál pred volebnou miestnosťou, keď som z nej vyšla. Prišli ku mne aj s kamerou a pýtali sa ma, či im poviem, koho som volila. Povedala som: „Áno, volila som inžiniera Hofera, pretože sa ním cítim byť reprezentovaná.“ Chceli vedieť aj moje meno, povedala som im ho a tiež ma nikam nedali. Keby som povedala, že som volila Van der Bellena, tak by ma dali. Podľa toho, čo dávali rozhovory s ľuďmi v správach, by ste mohli mať pocit, že Hofera vlastne nikto ani nevolil. 

 

Anna Habarová (69) je rakúska občianka slovenského pôvodu, ktorá posledných 43 rokov žije vo Viedni, kde vyštudovala vysokú školu ekonomickú a po jej skončení tri roky pracovala na Slovensku. Vydala sa do Rakúska, kam sa definitívne odsťahovala v decembri 1974. Najprv tri roky pracovala v banke a menšej firme. Neskôr sa dostala na vyššiu pozíciu do nadnárodnej banky v Rakúsku, kde pôsobila 19 rokov. V roku 1997 radikálne zmenila svoj život a splnila si svoj životný sen. Odišla na more a 6,5 roka viedla pre viacero spoločností duty-free obchody na zaoceánskych výletných lodiach. Po návrate do Rakúska sa vo veku 58 rokov odobrala na dôchodok. Anna Habarová žije striedavo vo Viedni a v Trnave, kde má rodinu.