Je zaujímavé sledovať, ako sa zmierňujú očakávania od bratislavského neformálneho samitu EÚ, ktorý sa začne o pár minút. Už teraz je jasné, že dosiahnuť konsenzus o budúcnosti Európy bude extrémne náročné a bude si to vyžadovať čas ďaleko presahujúci tých niekoľko hodín v dnešný deň.
Mnohé naznačil už Junckerov prejav k stavu Únie, kde síce ako vehementný obhajca migračných kvót ustúpil zo svojej tradičnej pozície, povediac že solidarita sa nedá vnútiť, jasne však volal po “viac Európy”, označiac negatívne vnímaný Brexit za pozitívnu príležitosť k hlbšej integrácii. A hoci je to i môj osobný postoj a želanie, už teraz je jasné, že zhoda na “viac Európy” dnes večer nenaplní titulky správ. Kľúčové však je začať diskutovať a položiť si otázku, čo pre nás zjednotená Európa znamená.
Verím, že lídri jednotlivých členských štátov si (nielen) dnes uvedomia cenu, ktorú pre nás Únia má a položia ju nad snahu páčiť sa doma úplne všetkým, pretože teraz je čas konať rozumne, štátnicky a vidieť za horizont domáceho politického cyklu.
Držím v tom dvadsaťsedmičke palce!
