Masová migrácia by však mala viesť členské štáty k tomu, aby sa správali zodpovedne, pragmaticky. Aby čím skôr materiálne a technicky dobudovali ochranu vonkajšej, schengenskej hranice a zabránili masívnemu, nekontrolovanému vstupu cudzincov na územie EÚ.
Objavili sa tiež rôzne návrhy na oklieštenie tohto priestoru, ktorého súčasťou by boli len niektoré štáty západnej Európy. Ak sa však niektoré štáty z dôvodu lepšej ochrany svojho obyvateľstva rozhodnú pre opätovné zavedenie kontroly hraníc, mali by sme to rešpektovať a možno sa aj pridať. Bezpečnostné pomery v Európe sa príchodom státisícov migrantov výrazne zhoršili. Treba to zobrať na vedomie a prijať primerané, súvisiace technické opatrenia.
Ak sa obavy o zachovanie Schengenu ukážu ako oprávnené, členské štáty mali vyvinúť maximálne úsilie, aby ho zachovali v súčasnej podobe. Musia urobiť všetko pre to, aby zastavili migrantov najneskôr na vonkajšej, schengenskej hranici. Tam vykonať registráciu, aj posúdenie, či im nimi požadovaný cieľový štát vôbec poskytne azylovú ochranu. Ak sa uchádzačova cieľová krajina rozhodne prevziať starostlivosť o utečenca, je už doprava aj ďalšia organizácia starostlivosti jej primárnou zodpovednosťou. Migrantov, ktorí nemajú nárok na azylovú ochranu treba vrátiť späť do krajiny pôvodu a prestať blúzniť o ich prideľovaní, či prerozdeľovaní členským štátom EÚ.
