Pred pár storočiami sme naším striebrom a zlatom zásobovali celú Európu. Ale ani striebro ani zlato zo Slovenska bohatú krajinu nespravili. Rovnako aj dnes majú niektoré krajiny ropu či diamanty, ale ich obyvatelia by radšej chceli žiť vo Švajčiarsku, ktoré je ešte menšie ako Slovensko. Čo nám vlastne chýba?
Nemáme more, a predsa sme široko-ďaleko najväčšou zásobárňou tej najčistejšej vody. Nemáme ropu, ale máme krásne lesy a nemusíme vyhlasovať smogové poplachy. Vďaka miernemu pásmu, geologickému podložiu a 8 vegetačným stupňom patríme medzi krajiny s najväčším počtom druhov rastlín i živočíchov. Poznáme teplo aj zimu, sneh i letné búrky, vítame jar aj pestré farby jesene a deň má aj svetlú aj tmavú časť.
Miesto, ktoré nám naši predkovia odovzdali zmáčane svojou krvou i potom, patrí nám a dokáže uživiť nás aj našich potomkov. Dokážme prácou a starostlivosťou, že si našu vlasť aj zaslúžime. Veď sme ju nezískali vyhladením pôvodných obyvateľov. Nežijeme ani vďaka množstvu kolónií. A často sme ako národ museli obnovovať spustošené územie, keďže každá vojna sa na našu smolu cez nás prehnala zvyčajne dvakrát. Ale aj vďaka tomu má ktorákoľvek obec u nás o niekoľko storočí bohatšiu históriu ako najväčšie mestá v Amerike.
Asi každému z nás niečo chýba, ale na vine nie je Slovensko. Veď žijeme v mieri, v malom raji, len si to musíme uvedomiť. Že pokoj hľadáme na horách, inšpirácie v prírode a krásu v okamihoch. Chráňme si preto našu krajinu, rozumne hospodárme s jej zdrojmi a odovzajme ju v lepšom stave, než ako sme ju preberali. Veď nie veci či peniaze, ale vzťah k svojmu okoliu a morálka sú príčinou aj riešením všetkých problémov.
