Ste na Slovensku pomerne krátko. Aké tu máte aktuálne plány?
Január bol veľmi pestrý. Organizujeme ako každý rok slávnostné odovzdávanie ocenení Spravodliví medzi národmi. Zúčastnil som sa na otvorení Múzea holokaustu v Seredi. Mali sme tu tiež Sarah Wilnerovú, zástupkyňu riaditeľky The Golda Meir Mount Carmel International Training Center. Tento mesiac organizujeme KolNoa, festival izraelského filmu. Medzitým sa, samozrejme, stretávam s osobnosťami z politického, kultúrneho a spoločenského života na Slovensku a venujem sa bežnej agende veľvyslanectva.
V Európe sa rozširuje nacionalizmus a xenofóbia. Pribúdajú útoky na Židov, napríklad z Francúzska ich už odišli do Izraela stovky. Čo za to podľa vás môže? Benevolencia k utečeneckej kríze alebo príklon k ultrapravicovým politikom – napríklad Marine Le Penovej?
Tieto tendencie v Európe znepokojujú aj nás. Nanešťastie, antisemitizmus a xenofóbia existovali v Európe dlhé stáročia a sú hlboko zakorenené v kultúre niektorých krajín. Po druhej svetovej vojne sa začala snaha vzdelávať ľudí a zastaviť šírenie týchto ideológií a nenávisti. V uplynulých dvoch desaťročiach však zaznamenávame nárast antisemitizmu.
Ako dôvod vidíme kombináciu dvoch faktorov. Prvým je nárast pravicových hnutí v súvislosti s ekonomickou krízou a rastúcou diverzitou minorít a náboženstiev v Európe. Tieto pravicové hnutia stavajú svoje programy na strachu Európanov. Druhým elementom, ktorý má vplyv na nárast antisemitizmu, je nenávisť k Židom a štátu Izrael niektorých nových komunít v Európe. Napríklad fundamentalistický radikálny islam je zvyčajne aj protižidovský. Komunity, grom ktorých sú prvky radikálneho islamu, majú sklony k antisemitizmu, aj keď ony samy trpia v dôsledku xenofóbie ako migrantská komunita.
Antisemitizmus sa zvyšuje aj na Slovensku, čo sa ukázalo aj pri nedávnom okrúhlom stole k ľudským právam, ktorý sa konal v Bratislave pod záštitou OSN a pod vedením organizácie Habeas corpus. Kde tento príklon k antisemitizmu má podľa vás korene – a nie je to už v histórii, napríklad v období druhej svetovej vojny?
My rozlišujeme medzi dvoma druhmi antisemitských ideológií. Prvá je staromódny spôsob nenávisti voči Židom – vyznávačom judaizmu, pričom hlavnú úlohu tu hrá náboženstvo. Druhá ideológia antisemitizmu vyčleňuje Židov ako špeciálnu skupinu, ktorú treba nenávidieť. Je to druh antisemitizmu, ktorý je namierený proti Židom ako takým. Tieto dve antisemitské ideológie existujú pravdepodobne v celej Európe. Na Slovensku som ešte krátko, preto by som sa k tejto otázke nerád konkrétnejšie vyjadroval.
Zdá sa, že krajiny Vyšehradskej štvorky, dnes možno okrem Česka, sú silne antimigračne založené, napriek EÚ a Bruselu. Čo by ste povedali k „migrantskej cunami“, pred ktorou varujú odborníci naprieč politickým spektrom?
Európa čelí veľkej výzve. Vo vlne utečencov, ktorí smerujú do Európy, je mnoho ľudí, ktorí utekajú pred vojnou a utrpením a v Európe hľadajú útočisko. Môžu byť medzi nimi ekonomickí migranti, ale niektorí sú skutoční utečenci. Rozlíšenie medzi týmito dvoma skupinami nie je jednoduché. Nebezpečenstvom je, že niektorí z týchto ľudí so sebou prinášajú radikálne islamistické ideológie a niektorí môžu byť dokonca aj ich vykonávateľmi.
Ako sme videli počas Silvestra v nemeckom Kolíne, niektorí so sebou prinášajú hanebný prístup k ženám a európskym hodnotám. Najväčšie úsilie by sa malo sústrediť na identifikovanie toho, kto je kto; a utečenci by mali byť oboznámení s tým, že každý, kto príde, musí dodržiavať európske zákony a rešpektovať lokálne zvyky.
Izrael čelí v súčasnosti útokom zo strany radikálov v bezprecedentnom rozsahu. Je to podľa vás dôsledok už niektorej generácie Palestínčanov v utečeneckých táboroch alebo žeravej diskusie o Chrámovej hore?
Určité veľmi kruté ideológie – typické pre Islamský štát – nachádzajú podporu aj medzi niektorými Palestínčanmi. Tí veria, že keď zabijú Izraelčanov, budú odmenení v nebi. Mnohých z nich tiež zneužívajú ich vodcovia. Dôkazom toho sú aj utečenecké tábory, ktoré ste spomenuli v otázke. Tieto miesta – nazývané utečenecké tábory – boli domovom pre utečencov pred 67 rokmi.
Pred 67 rokmi bola aj Európa plná utečencov. Izrael v tom čase prijal viac ako 1,5 milióna utečencov. Nikto z týchto ľudí už dnes nežije v týchto táboroch. Jediným dôvodom, prečo tam palestínski utečenci ešte žijú, je, že palestínski vodcovia sú presvedčení, že keď Palestínčanov budú držať v statuse utečencov, pomôže to ich politickým cieľom.
Rabín Shumi Berkowitz zo židovskej náboženskej komunity Masorti v Prahe povedal v rozhovore pre ParlamentnéListy.sk, že problémom v Izraeli je aj židovský fundamentalizmus. Ako to vidíte vy?
Extrémizmus existuje, nanešťastie, vo všetkých spoločnostiach a krajinách, a teda aj v Izraeli. Počet židovských fundamentalistov a ich vplyv je však v Izraeli zanedbateľný. Nie sú to oni, kto by udával politické smerovanie. Určite je však potrebné byť si vedomý tohto fenoménu a zostať ostražitý.
Do Izraela v ostatných rokoch dorazili milióny ľudí. A nebolo to len z Ruskej federácie. Máte k tomu nejaké aktuálne dáta?
Bližšie informácie a štatistiky o počte prisťahovalcov do Izraela môžete nájsť v databáze izraelského štatistického úradu The Israel Central Bureau of Statistics. Prehľadne spracované štatistiky má tiež online portál The Jewish Virtual Library.
| J. E. Zvi Aviner Vapni pôsobí v diplomatických službách už 25 rokov. Počas kariéry diplomata absolvoval päť zahraničných misií. Napríklad v Bulharsku, na Filipínach a v Spojených štátoch. Je rodákom z Izraela a pred príchodom na Slovensko žil v Jeruzaleme. Je ženatý a má dve deti. Na Slovensku pôsobí ako nový veľvyslanec štátu Izrael od polovice novembra 2015 a je tretím veľvyslancom židovského štátu v Slovenskej republike. |
