Rozlúčte sa so Štokholmom, ako ho poznáte. Hlavnú stanicu ovládajú agresívne marocké deti, policajti by tam tie svoje ani nepustili

0
Hlavná železničná stanica v Štokholme (Autor: Repro/Facebook Tom Wol)

Na stanici vyčíňajú marocké deti, pričom niektoré vraj nemajú ani len desať rokov. Vytvárajú si gangy, ktorých jediným cieľom je strpčovanie života ľuďom. Štátnu televíziu SVT o nich informovala švédska polícia.

Polícia o nich vie, sú pre ňu problémom

Mladí agresori z radov prisťahovalcov sa potulujú aj v centre Štokholmu, či je deň, alebo noc. Pomoc švédskych orgánov pritom odmietajú. Problémom je aj to, že z azylových centier jednoducho utekajú. Švédsko, ktoré je jednou z krajín najviac postihnutých utečeneckou vlnou, si nevie dať rady s enormným nárastom žiadateľov o azyl, ktorí nemajú ani 18 rokov a prišli bez rodičov.

Odhaduje sa, že v Štokholme je na ulici najmenej 200 detí marockého pôvodu. Pohybujú sa najmä v centre Štokholmu či v okolí hlavnej stanice. Ich domovom sa stala ulica a najobľúbenejšou kratochvíľou páchanie kriminálnej činnosti. Rady si nevedia dať ani policajti. „Tí chlapci sú pre nás obrovským problémom. Kradnú všade a útočia na bezpečnostnú službu na stanici. Dievčatá obchytkávajú medzi nohami a keď sa bránia, tak ich udrú. Všetci policajti sú si toho vedomí,“ šokoval jeden z nich, ktorý si neželal byť menovaný. Priznal však, že on, ani žiadny z jeho kolegov, by svoje deti na stanicu nepustil.

Prečo však polícia nezakročí a „nevyčistí“ priestor stanice a jej okolia tak, aby sa stal opäť bezpečným miestom? Dôvodom je, že aj keď polícia zakročí, agresívni prisťahovalci sa z toho nepoučia a po prepustení vyčíňajú naďalej. Po zadržaní totiž musia páchateľov trestnej činnosti pustiť a oni tak znepríjemňujú život Švédom ďalej. Nemôžu zistiť ich totožnosť ani vek, preto vraj stále dookola zatýkajú tých istých ľudí.

Siroty z Casablancy

Gangy tvoria deti alebo tínedžeri, ktorí sú sirotami z marockej Casablancy alebo Tangeru. Úradnícke čísla hovoria až o počte 800-tisíc detí bez domova z týchto oblastí. O azyl žiadali vo Švédsku a ich cesta smerovala cez Španielsko a Nemecko možno aj roky, informuje Daily Mail. Ich aktuálne správanie sa voči Švédom tak môže prameniť z ich problematického „zázemia“. Nepáčia sa im zariadenia, v ktorých sú ubytovaní či pestúnske rodiny. Z jedného či druhého uteká asi jeden z piatich imigrantov.

Švédi však už mladých marockých imigrantov, ktorých každým rokom prichádza čoraz viac, začínajú mať seriózne plné zuby. Preto sa švédska vláda s marockými orgánmi zhodli na tom, že pouličné gangy sú ich spoločným problémom. Minister vnútra Anders Ygeman sa vyjadril dosť jasne a nekompromisne – Švédsko začne pracovať na tom, aby tieto deti posielalo späť do ich domovskej krajiny.

Fajčia hašiš a nechápu švédsky postoj voči drogám

O probléme detských utečencov vo Švédsku písal pritom ešte minulé leto aj Gatestone Institute, ktorý túto problematiku nazval inváziou detských utečencov. „Počet detí žiadajúcich o azyl vo Švédsku explodoval v posledných desiatich rokoch pravdepodobne preto, že deti sú pri udelení azylu vybavené oveľa rýchlejšie ako dospelí a švédske orgány nemajú ako overiť vek týchto detí,“ píše inštitút vo svojej správe z 23. júla 2015.  

Keď títo utečenci získajú právo na pobyt, môžu prísť za nimi rodiny, aj keď predtým tvrdili, že boli na svete sami. Z hľadiska štatistiky pochádzajú podľa inštitútu najstaršie údaje ešte z roku 2004, keď ich prišlo do tejto severskej krajiny 338. O desať rokov neskôr sa ich počet už zvýšil na viac ako sedemtisíc. Najčastejšie malo ísť o deti zo Sýrie,  Eritrey či Afganistanu, vypátrať ich skutočný pôvod je však zložité vzhľadom na to, že len málo z nich malo pri sebe identifikačné doklady.

Správa spomína aj nový fenomén, a to marockých utečencov. V ich krajine však nie je vojna, a preto by nemali mať dôvod na azyl. Spomína práve deti z miest ako Casablanca či Tanger, ktoré utiekli do Švédska, no túlajú sa a prežívajú na ulici. V príliš mladom veku navyše začali brať drogy a voči úradom sú nedôverčivé. Už v roku 2015 sa pre vyššie spomínanú švédsku televíziu vyjadrili až dvaja policajti, ktorí uviedli aj svoje mená. Išlo o Christiana Frödéna a Mikaela Lainsa, ktorí pracujú v Štokholme. „V mnohých prípadoch fajčia hašiš a vôbec nechápu švédsky postoj voči drogám,“ uviedli. Frödén hovoril aj o potrebe vnútroštátnej koordinácie, ktorá by pomohla vyriešiť tento problém.

Severskú krajinu len prednedávnom šokoval prípad pracovníčky azylového centra dobodanej na smrť. Vražda 22-ročnej pracovníčky sa stala pritom v ubytovni v areáli azylového centra pre mládež a neplnoletých migrantov v meste Mölndal. V tejto ubytovni neďaleko mesta Göteborg je ubytovaných približne desať migrantov vo veku 16 až18 rokov a ďalší mladí ľudia.

- Reklama -