Keď v auguste 1938 populárny politik a farár zomrel, do Ružomberka sa s ním prišli rozlúčiť desaťtisíce ľudí. Hoci si to samotný Hlinka nikdy vyslovene neželal, jeho telo zabalzamovali. V poslednom roku druhej svetovej vojny však pre postup sovietskych vojakov Hlinku z mauzólea odviezli. Okolnosti až doposiaľ ostávali zahalené rúškom tajomstva.
Situačná správa o ružomberskej fare uložená v Archíve Ústavu pamäti národa však odhaľuje, že telo z mauzólea v noci z 3. na 4. februára 1945 zobrali vtedajší minister vnútra Alexander Mach, ružomberský farár Ján Ferenčík a niekoľkí nemeckí vojaci. Čo sa dialo potom, nie je známe. Podľa niektorých telo zničila ŠtB, podľa iných Hlinku schovali až v ďalekom Vatikáne.
O mieste posledného odpočinku Andreja Hlinku údajne vedia traja ľudia dodnes. Vždy, keď jeden z nich zomrie, zvyšní dvaja do tajomstva zasvätia niekoho tretieho. Prečo sa však tajný triumvirát, ak existuje, nerozhodol túto informáciu zverejniť?
Odpoveď na túto otázku ponúka v časopise Kultúra kontroverzný historik Milan S. Ďurica. Triumvirát podľa neho zložil prísahu, ktorá ho zaväzuje neprezradiť tajomstvo, kým Slovensko nebude suverénnym štátom s kresťansky orientovaným parlamentom a vládou.
Pôvodný článok nájdete TU.
