Na druhej strane, lehotami sú viazané aj samotné orgány štátnej správy. Zvláštnosťou na Slovensku je, že v mnohých prípadoch sa nedodržujú práve tieto. Štát si sám vlastnou legislatívou uloží povinnosť a nedokáže ju dodržať.
Nemusíme ani spomínať prieťahy v súdnom konaní, ktoré sú súčasťou oveľa zložitejšej problematiky. Stačí si uvedomiť, ako v napĺňaní zákonných lehôt na vydanie rozhodnutia zlyhávajú katastre vo väčších mestách. Ako na svoj štát hľadí frustrovaný a nahnevaný občan, ktorý svoje povinnosti splní na 100%, ale úrad nie a nie splniť svoju časť? Občan, ktorý napríklad 5 mesiacov čaká za rozhodnutím, hoci dobre vie, že zákon dáva príslušnému orgánu 30 dní.
Pritom katastrálne konanie je len jedným z mála oblastí, kde sú prieťahy naozaj vypuklé. V silnom štáte by lehota daná zákonom mala byť len krajnou medzou, aby občan mal istotu, že dovtedy bude mať výstup. Ale ideálne by mali rozhodnutia a iné akty prichádzať ešte skôr. Ak by sme však aj tolerovali zvyk ísť na hranu lehôt, tak prieťahy tolerovať nemôžme. Pritom existujú spôsoby ako túto situáciu riešiť.
Štát by si nemal na hlavu brať viac ako dokáže zvládnuť. Silný neznamená veľký. Čím striedmejšie a menej sa bude púšťať do regulácie rôznych oblastí života, tým viac síl si ušetrí pre tie, ktoré sú dôležité. A v oblastiach, kde si na seba záväzky už vezme, tam si nesmie dovoliť zlyhávať. Na zákon o štátnej službe, či zákon o výkone práce vo verejnom záujme sa musí prestať hľadieť ako na normu, ktorej úlohou je v prvom rade chrániť záujmy zamestnancov vo verejnej správe. Hlavným účelom týchto zákonov je predsa byť nástrojmi v rukách štátu (eventuálne samospráv), cez ktoré zabezpečí kvalitný výkon správy.
Slovensko má veľa mladých ľudí, absolventov, bez práce. Prečo nezabiť dve muchy jednou ranou? Zároveň umožniť získavanie praxe a obživu mladým šikovným ľuďom a na druhej strane tým zlepšiť personálne kapacity, aby štát plnil svoje záväzky. Je na to potrebná vôľa, drobné legislatívne zmeny, napr. pri dočasnej štátnej službe a z hľadiska rozpočtu zvládnuteľné finančné prostriedky. Najsilnejší štát nie je ten, ktorý si plní záväzky voči cudzím vládam, voči medzinárodným organizáciám, či silným súkromným spoločnostiam. Hoci aj to je dôležité. Najsilnejším štátom je ten, ktorý plní záväzky voči vlastným občanom. Zvlášť tie, ktoré si sám uložil.
(Autor je predseda OR SNS Snina.)
