17. november nám pripomína, aká krehká, no zároveň silná je sloboda. Boj za slobodu nikdy nekončí; v roku 1989 sme ju získali, dnes, 26 rokov po, musíme stále zvádzať boj o jej zachovanie. Pred 26 rokmi sme búrali ploty a múry, ktoré nás rozdeľovali, dnes musíme dávať pozor, aby sme ich nedovolili postaviť znova. Nielen tie ozajstné, ale aj tie v našich hlavách a srdciach.
Sloboda a ďalšie hodnoty, ktoré sú s ňou spojené – nádej, pravda, tolerancia, rešpekt, spravodlivosť, slušnosť – sú základnými stavebnými kameňmi našej európskej civilizácie. No silu a moc majú len vtedy, ak sa ľudia za tieto hodnoty dokážu postaviť. V roku 1989 sa spojili v boji za slobodu dva národy – český a slovenský. Dnes stojíme na ešte náročnejšom rázcestí, ktoré si vyžaduje, aby sa spojili všetky civilizované národy, ktoré musia potvrdiť, že vo svoje hodnoty veria a že za nimi stoja – lebo len tak si slobodu môžu udržať.
Prežívame náročné obdobie. Ľudia, ktorí slobodu a náš spôsob života nenávidia, nás ohrozujú svojou nenávisťou, násilím a terorizmom. Na druhej strane ďalšie masy ľudí, pre ktorých je sloboda a náš spôsob života nádejou, práve pred náboženským fanatizmom a terorizmom utekajú.
V roku 1989 slobodný svet pomáhal nám. Dnes sme v roli pomáhajúceho my sami. Za svoju slobodu sa musíme postaviť, musíme za ňu bojovať, musíme ju brániť a chrániť. No o slobodu môžeme prísť nielen násilím, ale aj vtedy, ak by sme sami v mene strachu zavrhli vlastné hodnoty a ľudskosť. Preto by sme sa v dnešní deň mali spojiť, brániť svoju slobodu, ale zároveň nezabúdať na hodnoty, na ktorých táto sloboda stojí – a tak, ako sme si v roku 1989 sľúbili lásku, dnes by sme si mali zakázať nenávisť.
