Príbeh nášho členstva v Severoatlantickej aliancii je príbehom jednej obrovskej lži. Klamali nás od začiatku.
Najprv nám tvrdili, že obrana v rámci NATO je lacnejšia ako obrana samostatného štátu. Bola to lož. Švajčiarsko dáva dlhodobo 0,8 % HDP, Rakúsko 0,8 % HDP, Švédsko 1,2 % HDP a Fínsko 1,4 % HDP – kým nás tlačí aliancia k výdavkom vo výške 2 percent HDP.
Ubezpečovali nás, že keby nás niekto ohrozoval, NATO nám je povinné prísť vojensky na pomoc. Bola to lož. Už vtedy bola na svete analýza vypracovaná priamo na žiadosť Kongresu USA, podľa ktorej nič také z článku 5 Severoatlantickej zmluvy nevyplýva.
Potom nás nahnali do vojny v Afganistane a tvrdili, že si tým plníme „politické záväzky“. Bola to lož. Naše členstvo takúto povinnosť nestanovuje.
Nútili nás, aby sme sa zúčastňovali na budovaní amerického protiraketového štítu, vraj na našu obranu pred Iránom a KĽDR. Bola to lož. Dnes priznávajú, že od začiatku bol tento projekt namierený proti Rusku a napokon – Teherán ani Pchjongjang nemajú medzikontinentálne balistické strely schopné zasiahnuť strednú Európu.
Lož bola ich pracovnou metódou. Sústavne nás klamali, zavádzali, rozširovali propagandu a vyčleňovali na ňu peniaze pre rôzne think-tanky pôsobiace aj na Slovensku, ktoré sú spolu so skorumpovanými politikmi a novinármi ochotné vymývať mozgy tým najnehanebnejším spôsobom.
Severoatlantická aliancia nám nepriniesla bezpečnosť. Vohnala nás do vojen, do ktorých sa naši občania nikdy zapliesť nechceli, núti nás zúčastňovať sa na vojenských dobrodružstvách Spojených štátov, upratovať po nich bordel a slúžiť tým najodpornejším militaristickým cieľom. Vystavuje nás obrovskému riziku, pretože ako členská krajina sme spoluzodpovední za všetky vojnové zločiny NATO a túžba obetí po pomste a odplate je nevyspytateľná. NATO ignoruje princípy medzinárodného práva, pohŕda mierovou filozofiou OSN, zastrašuje menšie štáty a riadi sa antihumánnou zásadou práva prvého jadrového úderu. NATO je historický relikt studenej vojny, je to jej inštitucionálny pozostatok a robí svet nebezpečnejším. Požadovať jeho rozpustenie a nahradenie spravodlivejšou medzinárodnou štruktúrou zabezpečujúcou v prvom rade mier je úplne legitímne.
Naposledy nás oklamala naša vláda. Premiér Fico sľuboval, že žiadna vojenská základňa NATO na území Slovenskej republiky nebude. A potom jeho vláda potichu schválila regionálne veliteľstvo NATO na území Slovenska. Je až komické, ako sa premiér i minister obrany snažili presvedčiť verejnosť, že o žiadnu vojenskú základňu nejde a úpenlivo žiadali novinárov, aby nepoužívali tento termín. Výdatne im v tom pomáhali aj platení propagandisti z CEPI, výrazne protežovaní našimi médiami, ktorých nenáležite oslovujú „bezpečnostní analytici“. Definícia vojenskej základne je však jasná: je to každý objekt a zariadenie, ktoré vlastní a riadi armáda a ktoré slúži na uskladnenie vojenského materiálu, pobyt vojenského personálu, výcvik a riadenie operácií. Z tohto pohľadu je úplne jednoznačné (a zainteresovaní to veľmi dobre vedia), že objekt sídliaci vo vojenských kasárňach v bratislavských Vajnoroch nebude ničím iným ako vojenskou základňou. NATO síce tradične používa newspeak na zahmlenie skutočného stavu veci, ale termín „styčný integračný tím síl NATO“ (NFIU) vlastne znamená, že ministri obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie Slovensku vnútili brigádne veliteľstvo vojsk NATO. Keďže oficiálnym poslaním NFIU je „uľahčiť presun jednotiek rýchleho nasadenia“, v praxi to znamená, že toto veliteľstvo bude schopné operatívne zvýšiť počet cudzích vojakov na našom území vo veľkosti brigády, ktorá predstavuje spravidla 2000 – 5000 mužov. NFIU však nebude podliehať veleniu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale veleniu Mnohonárodného zborového veliteľstva NATO Severovýchod v poľskom Štetíne.
Takže si to zhrňme: keď sa na Slovensku spustila propagandistická kampaň za vstup do NATO (lebo Slovači sa do tejto organizácie veľmi nechcelo), nasľubovalo sa kopec nezmyslov, okrem iného aj to, že žiadne vojenské základne na území Slovenska nebudú. Vlani na summite NATO vo Walese prezident Andrej Kiska s tichou podporou Ficovej vlády (lebo v skutočnosti je to jej právomoc) ponúkol aliancii (podľa mojich informácií z prostredia ministerstva zahraničných vecí išlo o výslovný tlak USA, že buď im niečo pustíme alebo nech ideme od stola) vojenskú základňu na území Slovenska. Po nečakane búrlivom odpore obyvateľstva prezident najprv zahováral, že pôjde len o vojenský sklad (hoci z hľadiska definície je úplne jedno, čo v ňom bude – keby tam uskladňovali trebárs aj ponožky, je to legitímny vojenský cieľ), potom sa spolu so zástancami tejto základne vyhováral, že vlastne všetky armádne objekty na našom území sú základňami NATO (čo nie je pravda, lebo patria Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, nie medzinárodnej organizácii) a neskôr sa zdalo, že od tejto myšlienky ustúpil. Ako obyčajne, vynorila sa v inej podobe až po určitom čase, keď sa pozornosť obyvateľstva sústreďuje na niečo iné – v tomto prípade na utečeneckú krízu. A tak je pozoruhodné, že hoci vláda označuje za najväčšie bezpečnostné riziko utečencov, nežiada alianciu o pomoc, ale pomáha jej vybudovať ďalšiu predsunutú základňu proti Rusku.
Tvrdím, že nás opäť škaredo podviedli. Okľukou zriadia na našom území vojenskú základňu podliehajúcu veleniu NATO a schopnú absorbovať tisícky cudzích vojakov. Slovensko bude opäť menej bezpečným miestom, lebo takýto objekt sa môže stať legitímnym cieľom prípadnej vojenskej odvety nepriateľa alebo teroristického útoku. Je to ďalší dôkaz, že v organizácii, ktorá nás neustále zaťahuje do nejakých konfliktov, nemáme čo hľadať. Ak toto nezastavíme, staneme sa ďalšou americkou kolóniou a tých vojakov (ktorých počet bude stúpať, to je viac než isté) už odtiaľto nedostaneme. Je toto cena, ktorú je Slovensko pripravené zaplatiť za pochybnú lojalitu k superveľmoci? Spojené štáty toto územie nejdú chrániť. Idú ho kontrolovať. A ak sa proti tomu nepostavíme, nezaslúžime si našu slobodu.
