Toto významné výročie je mimoriadnou príležitosťou pre každého z nás, ktorí sme hrdí na to, že sme Slovákmi, aby sme si pripomenuli jeho pozoruhodné životné dielo nielen na národnej úrovni, ale aj v zahraničí, predovšetkým na území tých štátov, ktoré sa spájajú s jeho životným dielom.
To, že ide o významnú osobnosť našich dejín nielen v očiach slovenskej odbornej a laickej verejnosti, ale aj v očiach európskej verejnosti preukazuje skutočnosť zaradenia dvojstého výročia narodenia Ľudovíta Štúra do zoznamu výročí Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na roky 2014 – 2015, ktorý schválila na svojom zasadnutí 37. generálna konferencia UNESCO 5. novembra 2013 v sídle organizácie, v Paríži. Vzhľadom na význam osobnosti Ľudovíta Štúra a jeho neoceniteľný prínos v rámci moderných slovenský dejín je potrebné či už doma, alebo v zahraničí, s osobitným akcentom na mladú generáciu jasne a s náležitým pocitom hrdosti presne prízvukovať na význam diela tejto veľkej osobnosti.
Veľkosť ducha Ľudovíta Štúra sa prejavila jednak v jeho odbornej zdatnosti, ako aj v jeho krokoch v osobnom živote. Už vo svojej dobe bol vnímaný ako významný lingvista ovládajúci desať cudzích rečí, taktiež ako jazykovedec, publicista a zakladateľ slovenskej národnej žurnalistiky. Nie každý z nás by sa v dnešnej dobe zriekol svojho rodinného zázemia v prospech národnej, resp. národno-štátnej otázky. Ľudovít Štúr prezieravo veril, že nie je zodpovedný len za seba a za svoje konanie, ale aj za svoju rodinu a svojich najbližších, ktorých nechcel svojím konaním a prácou vystaviť nebezpečenstvu, ktorému on osobne čelil celý svoj aktívny život. V dobe, kedy bol na jeho osobu vydaný zatykač zo strany maďarskej vlády a kedy žil pod policajným dozorom, pričom po smrti svojho brata Karola sa ujal jeho siedmich detí, stále bojoval za sociálne a vlastenecké motívy. Tieto jeho charakterové vlastnosti poukazovali na jednu zásadnú skutočnosť. Jednalo sa o to, že aj v najťažších životných situáciách preukázala táto osobnosť stály záujem a zanietenosť o iešenie sociálnych a vlasteneckých výziev Slovákov za neustálej perzekúcie verejnej moci.
Niekto by si povedal, že dnes je ťažšia a dynamickejšia doba a vtedy by to zvládol hocikto. Opak je však pravdou. Bolo absolútne nepredstaviteľné, aby mal Ľudovít Štúr ako Slovák možnosť vo vtedajšej dobe plnohodnotne pracovať a rozvíjať svoje vedomosti a schopnosti ako pedagóg, politik, resp. pronárodne orientovaný novinár. Aj napriek tomu, že nemal riadny a stály príjem, nebol spoločensky zabezpečený a čelil mnohým konfliktom či už s vtedajšou verejnou mocou, resp. zo strany svojich kolegov a priateľov, stále sa snažil bojovať za lepšie postavenie Slovákov, t.j. aj našich prastarých otcov a materí. Ruku na srdce, keby sme stáli na jeho mieste, kto z nás by to dokázal.
Myslím si, že so mnou budete súhlasiť, keď napíšem, že v každom z nás je časť jeho diela, pretože rozprávame rečou, ktorej ako kodifikátor vdýchol život. V dnešnej dobe sa však význam diela Ľudovíta Štúra môže javiť aj v tom, že môže byť inšpirátorom pre niekoho zo súčasnej generácie pronárodne a hodnotovo zmýšľajúcich Slovákov. V časoch, kedy sa zo strany médií prezentujú názory a ideológia zdôrazňujúce maximálnu výhodnosť federalizácie a spájania národov a štátov v rámci jednej a spoločnej Európy za súčasného potláčania národnej identity jednotlivých európskych národov, je veľmi ťažké a svojím spôsobom aj „nemoderné“ stať sa reprezentantom slovanskej spolupráce a vzájomnosti. Preto tí, ktorí majú záujem bojovať za národnú identitu Slovákov, ktorí nepociťujú hanbu za to, čím sú a tí, ktorí sa neboja perzekúcie, tlakom a výsmechu zo strany liberálne orientovaných médií, myslite na slová svojho vzoru, t.j. Ľudovíta Štúra, ktorý v rámci svojho diela Slovanstvo a svet budúcnosti povedal „Servilnosť je, keď sa človek vzdáva svojej dôstojnosti a výhod a podrobuje sa vôli iného; o servilnosti možno hovoriť vtedy, keď sa nechá človek z úbohej vypočítavosti zneužívať ako nástroj proti svojmu národu…” Osobitne tieto slová prízvukujem našej vládnej, resp. opozičnej politickej elite.
(Autorka je krajskou predsedníčkou SNS v Trnavskom kraji.)
