Vladimir Chizhov vidí hlavné príčiny paralyzovaných vzťahov medzi Úniou a Ruskom v Lisabonskej zmluve a v rozširovaní EÚ smerom na východ. Rusko podľa neho „sledovalo so znepokojením vznik exkluzívneho ideologického základu Európskej únie“.
Pripomenul, že v máji 2013 dali európski lídri jasne najavo, že summit vo Vilniuse (na summite mala pôvodne EÚ podpísať asociačnú dohodu a dohodu o voľnom obchode s Kyjevom, čo sa však zmenilo po tom, ako ukrajinská vláda pozastavila zbližovanie s dvadsaťosmičkou z „národnobezpečnostných“ dôvodov, pozn. red.) bude o „získaní Ukrajiny v geopolitickom zápase“.
Veľký tresk Úniu poškodil
„Ukrajina nikdy nemala byť považovaná za geopolitické ihrisko,“ zdôraznil ruský diplomat. Podľa neho táto ekonomicky nestabilná a etnicky rôznorodá krajina potrebuje skôr spoločnú národnú identitu. To si však vyžaduje „čas, stabilitu a dobré vzťahy s EÚ aj Ruskom“. Diplomat sa nevyhol ani kritike Lisabonskej zmluvy. „Vnútorná transformácia EÚ v nadväznosti na ,veľký tresk‘ rozšírenia v roku 2004 a následné prijatie Lisabonskej zmluvy Úniu vnútorne zmenili,“ myslí si. Podľa Chizhova sa EÚ vďaka týmto faktorom stala menej flexibilná na medzinárodnom poli. „Inými slovami, cenou za jednotný hlas je hľadanie najmenšieho spoločného menovateľa,“ dodal.
EÚ nemôže spasiť celý svet
Lisabonská zmluva dala podľa ruského diplomata mierovému projektu zjednotenej Európy „spasiteľskú dimenziu“. Chizhov poukázal na článok 21 Lisabonskej zmluvy, kde sa dočítate, že EÚ chce aj za hranicami Európy rozširovať princípy, ktoré inšpirovali jej vznik. „Je otázne, či je tento export demokracie v súlade so zachovaním mieru v Európe a mimo nej alebo si bude Únia musieť vybrať iba jednu z možností,“ doplnil.
Európa potrebuje Rusko a Rusko potrebuje Európu
„Otázkou za milión“ je podľa neho budúca podoba vzťahov medzi EÚ a Ruskom. Tento vzťah by mal byť totiž rovnocenný (víťaz-víťaz). Navrhol, že na začiatok by bolo postačujúce „nadviazať kontakt medzi Európskou komisiou a Euroázijskou hospodárskou komisiou“. Hospodárska spolupráca medzi Ruskom a EÚ musí byť podľa neho posilnená, nie oslabená. Argumentoval údajmi Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum (WIFO), podľa ktorých EÚ prichádza sankciami o 100 miliárd eur a dva milióny pracovných miest.
Celý článok si v angličtine môžete prečítať TU
