Čelíme ďalšej veľkej civilizačnej hrozbe, tvrdia významní slovenskí klimatológovia, podľa ktorých by sa Slovensko mohlo už čoskoro zaradiť do zoznamu ohrozených krajín

0
Extrémne horúčavy ženú ľudí k vode (Autor: SITA)

„Ak zlyháme, čaká nás budúcnosť s vyčerpanými fosílnymi zdrojmi, narastajúcou majetkovou nerovnosťou, vojnovými konfliktmi, zdevastovanou prírodou a extrémnejším počasím. To v konečnom dôsledku ohrozí nielen našu bezpečnosť, ale aj naše slobody,“ uvažujú vedci. To, že je na Slovensku tento rok mimoriadne teplo, ľudia vedia aj bez upozornenia odborníkov, ale nie každý vie, že minulý rok bol globálne najteplejší od začiatku meteorologických pozorovaní. Vyplýva to z výročnej správy Svetovej meteorologickej organizácie.

Európania takéto teplá ešte nezažili

Takého vlny horúčav strednú Európu zatiaľ obchádzali, no bolo teda len otázkou krátkeho času, kedy postihnú aj náš región. Aktuálna vlna horúčav je u nás sprevádzaná nielen vysokými teplotami, ale aj extrémnym suchom. Na viacerých miestach južného Slovenska sa od júna vyskytli len veľmi sporadické zrážky. To v kombinácii s vysokou teplotou vedie k ešte rýchlejšiemu vysušovaniu krajiny, čo spôsobuje vážne problémy.

Problémy s pitnou vodou

Trojica klimatológov v otvorenom liste upozorňuje aj na to, že niektoré oblasti Slovenska majú už teraz problémy s pitnou vodou. Podľa Alexandra Ača, Pavla Matejoviča a Jozefa Pecha sa môže pokojne stať, že sa zopakuje katastrofálne sucho z roku 1947. „To, čo dnes pozorujeme, sa malo podľa klimatických modelov diať až v polovici tohto storočia. Realita je teda ešte horšia ako najpesimistickejšie klimatické scenáre,“ upozorňujú klimatológovia.

Klimatické zmeny súvisia s prívalom utečencov

Vedci v otvorenom liste apelujú na slovenských politikov, aby si uvedomili, že klimatické zmeny majú spojitosť aj s masovým prívalom utečencov z Afriky a Blízkeho východu. Klimatológovia tvrdia, že na extrémy počasia upozorňujú už roky, ale nikto ich nepočúva. Domnievame sa, že podpora, ktorá je slovenskými vládami poskytovaná automobilovému priemyslu, by mala rátať aj s rizikami spojenými s dôsledkami klimatickej zmeny. Adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu by preto nemali zostať len na papieri a nemali by mať len proklamatívny charakter. Nejde len o nás, v našej krajine chcú žiť aj budúce generácie,“ uviedli na záver svojej výzvy Ač, Matejovič a Pecho.

- Reklama -