V predčasných parlamentných voľbách v Arménsku zvíťazila strana úradujúceho premiéra Nikola Pašinjana. Po zrátaní všetkých volebných okrskov má jeho strana Občianska zmluva 53,9 % hlasov. Opozičná aliancia, ktorú vedie Pašinjanov hlavný rival, bývalý prezident Robert Kočarjan je na vzdialenom druhom mieste s približne 21 % hlasov, uviedla volebná komisia. Volebná účasť bola takmer 50 %.
Blok ďalšieho bývalého prezidenta skončil na treťom mieste s 5,2 % hlasov a ďalšia strana získala takmer 4 %. Zoskupenia strán potrebujú 7 % hlasov, aby sa dostali do parlamentu. Zákon však umožňuje, aby koalícia alebo tretia strana skončila v parlamente aj s menším podielom, ak sa cez potrebnú hranicu dostanú len dva politické subjekty.
Pašinjan v pondelok nadránom oznámil víťazstvo, hoci vtedy bolo zrátaných len 30 % okrskov, informuje spravodajský portál BBC. Politik vyzval jeho podporovateľov, aby sa večer zišli na hlavnom námestí v Jerevane. „Arménčania dali našej strane Občianska zmluva mandát na vedenie krajiny a mne osobne, aby som viedol krajinu ako premiér. Už teraz vieme, že sme dosiahli presvedčivé víťazstvo vo voľbách a budeme mať presvedčivú väčšinu v parlamente,“ vyhlásil Pašinjan.
Kočarjanova aliancia Pašinjanovo vyhlásenie neuznáva. „Stovky signálov z volebných miestností svedčiacich o organizovanom a plánovanom falšovaní slúžia ako vážny dôvod nedostatku dôvery,“ uvádza sa vo vyhlásení bloku. Samotný Kočarjan, spojenec a priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina, pritom v minulosti čelil obvineniam z manipulovania prezidentských volieb v prospech spojenca, pripomína BBC.
Podľa arménskych úradov sa voľby konali v súlade s legislatívou. Generálna prokuratúra však v nedeľu večer informovala, že dostala 319 hlásení porušenia volieb a začala šesť trestných vyšetrovaní, ktoré sa týkajú údajného podplácania počas kampane.
Pašinjan vyhlásil predčasné voľby, pretože čelil od novembra minulého roka silnému tlaku, keďže mu mnohí obyvatelia Arménska i politickí oponenti vyčítali, že súhlasil s mierovou dohodou, ktorá ukončila šesťtýždňový konflikt s Azerbajdžanom o oblasť Náhorného Karabachu. Politik dohodu obhajoval ako jediný spôsob, ako zabrániť tomu, aby región, ktorý bol od skončenia vojny v roku 1994 pod kontrolou etnických arménskych síl, Azerbajdžan neobsadil celý.
Informácie pochádzajú z agentúry AP, webstránky www.bbc.com a archívu agentúry SITA.
