- Reklama -
Úvod Aréna Biochemik Halgaš: Očkovanie proti covid-19? Nikto nemá povinnosť ohroziť si zdravie pre...

Biochemik Halgaš: Očkovanie proti covid-19? Nikto nemá povinnosť ohroziť si zdravie pre deklarovaný spoločenský záujem

0
Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová počas očkovania proti ochoreniu COVID-19 v Univerzitnej nemocnici Bratislava v Ružinove 27. decembra 2020. Špičky štátov na celom svete sa snažia od začiatku presvedčiť svojím príkladom čo najviac ľudí, aby sa očkovali proti covid-19. (Foto: TASR)

Treba byť opatrný pri očkovaní, najmä detí a tehotných žien, vyplýva z rozhovoru s Ondrejom Halgašom, ktorý pôsobí na Torontskej univerzite, kde sa venuje štruktúrnej biológii a biomedicínskemu výskumu. “Chýbajú dostatočné informácie o dlhodobej bezpečnosti. To, že je vakcína schválená sa nerovná odporúčaniu aby bol každý jeden človek vakcinovaný,” hovorí Halgaš pre ParlamentneListy.sk.

Očkovanie proto covid-19: áno, alebo nie? Vlády robia všetko preto, aby sa čo najviac ľudí dalo zaočkovať, úplne vážne sa diskutovalo aj o možnosti, že by sa mohlo platiť ľuďom za zaočkovanie. Zaočkovaní majú benefity v podobe ľahšieho cestovania cez hranice, ale právnici sa z toho chytajú za hlavu… Z medicínskeho pohľadu poprosím o váš názor: áno, alebo nie?

Zváženie očkovania u kohokoľvek by sa malo riadiť v prvom rade posúdením možných benefitov a rizík pre tú danú osobu. Aj keď ochorenie COVID-19 môže mať vážny priebeh u starších ľudí a to hlavne tých v zlom zdravotnom stave a s rôznymi inými zdravotnými problémami riziká pre mladých ľudí a deti sú veľmi malé. Niekoľko negatívnych správ v médiách môže pôsobiť veľmi skresľujúco. 

Ondrej Halgaš, PhD., biochemik (Foto: O. Halgaš)

Riziká covid-19 pre mladých ľudí a deti sú podľa vás veľmi malé. Napriek tomu sa očkovanie začína týkať aj detí od 12 rokov. K čomu je to dobré, keď nemajú problém s ochorením covid-19? Kanadskí lekári vypracovali dokument o tom, prečo by mali rodičia, tínedžeri a deti posudzovať COVID-19 vakcíny s odstupom, takže prečo?

Podľa oficiálnych štatistík napríklad v Kanade zatiaľ zomrelo na COVID jedenásť detí do 19 rokov.  To predstavuje 0,004% identifikovaných prípadov v tejto vekovej kategórii. Inak povedané 1 z 24,000. Podobne nízke sú aj hospitalizácie (0,48%). Na Slovensku je to s covid úmrtiami u detí rovnako. V tejto vekovej kategórii COVID-19 nepredstavuje väčšie riziko ako chrípka. 

Treba zdôrazniť, že skutočné riziko úmrtia na COVID-19 je pre deti a mladistvých ešte viacnásobne nižšie, keďže nie všetci infikovaní sú aj testovaní (v USA je podľa amerického CDC asi len štvrtina infikovaných aj testovaná). Už aj tak veľmi malé riziko sa dá ďalej znížiť včasnou liečbou. Dnes vieme, že včasná komplexná liečba je veľmi efektívna a majú s ňou skúsenosti aj mnohí slovenskí ambulantní lekári.

Údaje preto nepodporujú plošnú vakcináciu detí. Ani výskyt ochorení ako MIS-C (multisystémový zápalový syndróm u detí) nie je ani zďaleka taký častý aby odôvodňoval všeobecnú vakcináciu detí. Možné riziká a benefity treba posudzovať  pri každom medicínskom zákroku. O to viac keď sa jedná o zákrok na inak zdravom človeku. Vakcinácia je nezvratný medicínsky úkon. Liek viete prestať podávať ale ak sa dáte vakcinovať už vás nikto neodvakcinuje. Opatrnosť je na mieste hlavne u detí, ktoré majú ešte celý život pred sebou. Nehovoriac o tom, že momentálne je epidemiologická situácia pozitívna, čo riziko pre deti a adolescentov, ale nielen pre nich, ďalej znižuje.

Takisto nemecká poradná komisia pre vakcináciu (STIKO) poskytla pred pár dňami vyjadrenie (STIKO)neodporúča všeobecnú vakcináciu zdravých detí. Sledujete to, prečo?

Aj im je jasné, že zatiaľ chýbajú dostatočné informácie o dlhodobej bezpečnosti. To, že je vakcína schválená sa nerovná odporúčaniu aby bol každý jeden človek vakcinovaný. Ani WHO zatiaľ vakcináciu detí neodporúča

Skupina izraelských doktorov a vedcov tiež nedávno zverejnila odporúčanie nateraz neočkovať zdravých mladých ľudí vzhľadom na ich nízke riziko ťažkého priebehu a práve prebiehajúce skúmanie možných závažných vedľajších účinkov používaných vakcín.

Pred pár týždňami sa vrámci slobodného prístupu k informáciám zverejnil dokument od japonského regulátora týkajúci sa biodistribučných skúšok vykonaných spoločnosťou Pfizer z ktorého je zrejmé, že vakcína nezostáva len v mieste vpichu ale časť dávky sa môže dostať aj do ďalších orgánov. Tiež sa objavujú dáta, ktoré naznačujú možnú toxicitu samotného spike proteínu vírusu, ktorý sa tiež používa na vyvolanie imunitnej reakcie pri očkovaní. Kódujú ho aj genetické vakcíny na báze mRNA alebo adenovírusov. 

vakcíny (Foto: TASR/AP)

Nie všetky krajiny sa do vakcinácie detí hrnú. Sú však aj ľudia, ktorí akoby boli pyšní na to, že ich dieťa je uvedomelé a chce sa dať zaočkovať. Argumenty tiež sú, že veď iné vakcíny, napríklad proti osýpkam či tetanu sa tak neriešia ako covid-19 vakcíny a veda je predsa veda, treba jej veriť. Ako sa na to pozeráte?

Dlhodobé efekty týchto vakcín jednoducho nepoznáme. To, že vakcíny na taký tetanus majú dobrý bezpečnostný profil predsa neznamená, že rovnako bezpečné budú na 100% aj tieto vakcíny. Jednak sa jedná o novú technológiu, ktorá nebola v takomto rozsahu zatiaľ nikdy u ľudí nasadená. A jednak vakcíny kódujú úplne inú bielkovinu – už spomínaný spike proteín vírusu. Žiaľ , ako som povedal, objavujú sa dáta, ktoré naznačujú, že samotný spike proteín môže byť pre človeka nebezpečný. V medicíne sa riadime princípom opatrnosti a princípom, že v prvom rade nesmieme človeku ublížiť.

Vždy treba dôsledne zvážiť možné riziká a potenciálne benefity pre danú osobu. Žiadna osoba nemá povinnosť potenciálne ohroziť vlastné zdravie pre akýsi deklarovaný spoločenský záujem.

Práve naopak. Ako spoločnosť máme povinnosť deti chrániť. Tlačiť na všeobecnú vakcináciu detí znamená ignorovať známe a veľmi malé riziko, ktoré im toto ochorenie prináša a ktoré sa dá ďalej výrazne znížiť včasnou liečbou a vystavovať ich rizikám, ktoré zatiaľ nie sú dobre popísané. To, že zdravotnícke organizácie zatiaľ tieto riziká oficiálne nedeklarovali neznamená, že tam nie sú. 

Množstvo a povaha zaznamenaných vedľajších účinkov v databázach ako americký VAERS, britský Yellow Card alebo európsky EudraVigilance vyvoláva veľa otázok. Aj podľa údajov slovenského ŠUKL sa zatiaľ zaznamenali závažné vedľajšie účinky u 1 z 4100 očkovaných. Už to by bolo neprimerane veľa. Je veľmi pravdepodobné, že momentálne nasadené vakcíny nedosahujú bezpečnosť, ktorú bežne od vakcín očakávame. Je prekvapujúce, že sa o tomto v médiách viac neinformuje. Verejnosť sa rozhoduje pre očkovanie na základe neúplných a skreslených informácií. 

Svoj názor na vakcináciu nedávno zmenil aj jeden z najvýznamnejších kardiológov a lídrov v liečbe kovidu Dr. Peter McCullough alebo Dr. Tess Lawrie z organizácie BIRD. K opatrnosti vyzýva aj Dr. Robert Malone, jeden z vynálezcov technológie mRNA vakcín, a mnoho ďalších lekárov a vedcov.     

V Spojených štátoch musia podporovať  záujem o očkovanie rôznymi lotériami a štipendiami. V Kanade sa deťom dokonca ponúka pri očkovaní zmrzlina. Toto sa dá označiť ako neprimeraný nátlak. 12-ročné deti dokonca nepotrebujú v Kanade súhlas rodiča. Dieťa predsa nevie celistvo zhodnotiť  všetky pre a proti. Úplne sa pošliapavajú základné princípy bioetiky – úplné informovanie o všetkých možných rizikách, zabezpečenie pochopenia týchto rizík pacientom a informovaný súhlas pacienta bez nátlaku.

Francúzsko je späť ako turistická destinácia. Krajina otvorila hranice pre zahraničných návštevníkov očkovaných proti koronavírusu vakcínami schválenými Európskou liekovou agentúrou. Akceptovanie vakcín Pfizer, Moderna, AstraZeneca a Johnson & Johnson Francúzskom znamená, že turizmus je stále vylúčený pre prípadných návštevníkov z Číny a ďalších krajín, ktoré používajú iné vakcíny.(Foto: SITA/ AP Photo/Francois Mori)

Argument, že prečo očkovať deti, je pre niektorých kolektívna imunita. Je to silný argument, predsa len covid už riadne nabúral životy ľudí na celom svete, každý si želá nech je vytlačený, takže?

Dosiahnutie kolektívnej imunity výhradne očkovaním je dnes chimérou. Dáta z mnohých krajín ukazujú, že záujem o vakcináciu výrazne ustáva. Môže vás to hnevať alebo tešiť, ale to je nepodstatné. Čakanie, že sa zaočkuje 60-70% ľudí vo všetkých krajinách je čakaním na Godota. To, že sa nám podarí tento vírus touto stratégiou úplne eliminovať je ešte menej reálne. Treba zabezpečiť dostatok liekov a širokú dostupnosť včasnej liečby. Tá je dnes už veľmi efektívna a stačia na ňu dobre známe liečivá. COVID-19 je už dnes celkom dobre liečiteľné ochorenie, ale liečba nie je úplne triviálna. Mala by byť včasná a mala by zahŕňať viacero liečiv a podporných doplnkov v kombinácii. Dobré výsledky sa dosahujú s ivermektínom, fluvoxamínom (SSRI inhibítor), steroidmi ako inhalovaný budesonid alebo prednizón, s antihistaminikami a samozrejme dôležitou zložkou je protizrážanlivá liečba s látkami ako aspirín alebo heparín. Sú aj ďalšie liečivá.  

Pre deti je aktuálne povolený Pfizer, o povolenie  požiadala Európsku liekovú agentúru aj Moderna. Viete pri týchto  vakcínach o nejakých rizikách, špeciálne u detí? Registrovala som výskum zápalu srdcového svalu ako možného zriedkavého vedľajšieho účinku, ako to vyzerá v tomto smere?

Špecifické skupiny ľudí ako sú deti a tehotné ženy sa z pochopiteľných dôvodov vylučujú z prvotných klinických štúdií. Tak tomu bolo aj pri klinickom testovaní týchto vakcín. Doplnkové štúdie sa práve na týchto skupinách robia až dodatočne. Mimoriadna autorizácia vakcín u detí sa teda deje s niekoľko mesačným oneskorením oproti dospelým.

Zhodou okolností práve Kanada bola začiatkom mája prvou krajinou, ktorá povolila Pfizer-BioNTech vakcínu pre 12-15 ročné deti. A to na základe pomerne malej štúdie, v ktorej len zhruba tisícka detí dostala vakcínu a ďalšia tisícka dostala placebo. Deti boli v tejto štúdii sledované len mesiac až dva. Dáta o dlhodobej bezpečnosti a možných zriedkavých ale vážnych vedľajších účinkoch teda zatiaľ chýbajú. Z tak malej vzorky jednoducho nedokážete odhaliť zriedkavé ale závažné vedľajšie účinky, napríklad také, ktoré by sa vyskytovali u 1 z 5000 detí. 

Súvis vakcín so zápalom srdcového svalu najmä u mladých mužov sa skúma a autority v Izraeli uvádzajú, že tam pravdepodobne súvis je. U detí môže byť tento problém ešte väčší. Americké centrum pre kontrolu chorôb (CDC) sa tento týždeň k tejto téme tiež stretlo a na budúci týždeň je naplánované ďalšie mimoriadne stretnutie.

Ako som už povedal, množstvo zatiaľ zaznamenaných vedľajších účinkov rozhodne nie je malé, a to hovorím veľmi jemne. Pritom už pred pandémiou sa vedelo, že databázy vedľajších účinkov zachytia tak 1-10% skutočných negatívnych účinkov a správy od rôznych doktorov a ľudí, ktorí tieto hlásenia do amerického systému VAERS vypĺňajú hovoria to isté aj teraz. 

Dobrým príkladom je aj prípad vakcíny Pandemrix, ktorá sa použila pri tzv. chrípkovej pandémii v roku 2009. Možný súvis tejto vakcíny so zvýšeným výskytom narkolepsie u detí sa ukázal až dodatočne.

Ilustračná snímka. (Foto: Bob_Dmyt, Pixabay)

Aj dospelí majú  často z očkovania obavy, keďže ide o  veľmi  rýchlo vytvorené a na trh uvedené  vakcíny. Čo si  o tom  myslíte, sú  tieto obavy reálne?  Zástancovia očkovania  sa odvolávajú,  že je to v poriadku, lebo  do  výskumu šlo kvantum peňazí. Sú peniaze pri  vakcínach všetko?  

Je mi veľmi ľúto, že miesto vecnej diskusie sa ľudia, ktorí sú k vakcinácii opatrní obviňujú z nezodpovednosti a nevedomosti. Pritom je viacero veľmi vecných argumentov prečo by sme u mnohých skupín ľudí mali k očkovaniu pristupovať opatrne. Niektoré som už uviedol.

Treba si tiež uvedomiť, že tieto vakcíny sú prakticky v 3. fáze klinického testovania a majú zatiaľ len EUA (pohotovostné mimoriadne povolenie). Chaotický systém akým sa očkuje nám nedovoľuje systematické zaznamenávanie vedľajších účinkov. Je teda pravdepodobné, že zaznamenané vedľajšie účinky poskytujú veľmi neúplný obraz o možných rizikách spojených s týmto očkovaním. To je spôsobené aj akousi domnelou predstavou, že z nejakého dôvodu sú tieto vakcíny iné ako všetky iné vakcíny alebo lieky a zázračne nemajú vedľajšie účinky.

Len tak zatvárať oči pred možnými a hlásenými problémami a minimalizovať ich dôvere nepomáha. Mali by sme byť pri pomenovávaní možných rizík veľmi otvorení lebo sa môže veľmi ľahko stať, že ľudia stratia dôveru aj k bežne používaným vakcínam a to by nakoniec mohol byť nemalý problém.  

Zdravotník podáva vakcínu proti ochoreniu COVID-19 (Foto: TASR/AP)

Je podľa vás správne udeľovanie covid passov pre očkovaných? Od 1. júla nimi budú zvýhodnení vakcinovaní ľudia

Ako som už povedal, momentálne používané vakcíny sú schválené pod takzvaným pohotovostným mimoriadnym povolením. Zatiaľ teda nie sú schválené tak ako bežné vakcíny. Je neprimerané aby médiá vytvárali dojem, že tieto dve situácie sú rovnaké. Nie sú a ani nemôžu byť. Vakcíny sa bežne vyvíjajú aspoň 7-10 rokov. Nové genetické vakcíny sa dajú nadizajnovať veľmi rýchlo no aj tak testovanie účinnosti a najmä bezpečnosti nejakú dobu trvá. Čas jednoducho neoklamete. Vakcíny sú prakticky v tomto momente stále v 3. fáze klinického testovania. 

Dostupné dáta tiež ukazujú, že tieto vakcíny síce dokážu u väčšiny ľudí zabrániť ťažkému priebehu kovidu ak sa nakazia jedným z cirkulujúcich variantov ale nie sú úplne sterilizujúce. To znamená, že vakcinovaný ľudia sa môžu stále nakaziť a vírus prenášať.  Údaje z Izraela naznačujú, že vakcíny znižujú prenos tak o 50-60%.

Z toho je úplne jasné, že kovid pasy sú politickým nástrojom, s medicínou nemajú nič spoločné. Jedná sa o formu nátlaku, ktorý nemá v medicíne čo hľadať. 

Veľmi ma znepokojuje, že niekto si s niečím takým vôbec dovolí prísť a že k tomu je nielen v politike ale aj vo verejnosti veľmi malý odpor. V médiách k tomu tiež prakticky neprebieha diskusia.

Podmieňovať voľnosť pohybu pri takom ochorení ako COVID-19 vpichnutím prípravku, ktorý je stále v klinickom testovaní, do tela človeka by po historických skúsenostiach našich starých a prastarých rodičov rozhodne nemalo patriť do Európy 21. storočia.

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu