“Nechcú hľadať racionálne a pragmatické riešenia, ale skôr také tie riešenia vlastných, egoistických pozícií presadiť sa,” hovorí o politikoch zo Za ľudí sociológ Pavel Haulík. Je to podľa neho ďalšia kvapka do procesu rozkladania sa tejto politickej strany.
Pán Haulík, vy ste boli prvý, kto nahlas povedal, že strana Za ľudí neprežije toto volebné obdobie. Ako ste to vtedy, už krátko po voľbách, tušili? Vedeli ste aj, že priebeh bude takýto?
Detaily si človek nevie predstaviť. To, že je to neživotaschopný subjekt, ktorý len ťažko prežije toto volebné obdobie, ale bolo zrejmé hneď po oznámení výsledkov parlamentných volieb 2020. Tá strana mala úplne iné ambície, než aký bol jej výsledok a bola postavená na tie, iné, väčšie, premiérske ambície. Ukázalo sa, že zostala visieť vo vzduchu. V momente, keď ju opustil zakladateľ, bývalý prezident Kiska, už bolo úplne jasné, že subjekt, ktorý nemá pevné hodnotové ukotvenie a tvoria ho ľudia s liberálnym ukotvením, aj ľudia s výrazne konzervatívnymi postojmi, nemá šancu. Sú tam ľudia, ktorí majú rôzne predstavy o politike, takmer žiadne skúsenosti s veľkou politikou, tak predpokladať, že takýto subjekt v samo o sebe komplikovanej koalícii tým, že sa skladá z veľmi neštandardných a rôznorodých subjektov, tak predpokladať, že sa takýto subjekt ako Za ľudí dokáže udržať, bolo veľmi, veľmi nepravdepodobné. To, čo sa deje dnes, je vlastne potvrdením, že Za ľudí nie je subjekt, ktorý má šancu výrazne zasahovať do slovenskej politiky a udržať sa pri živote.
Oni si to zjavne nemyslia. Najmä teda poslanecká časť strany sa rozhodla vymeniť predsedníčku…
Ale tá strana de facto je postavená len na parlamente, tí ostatní, nechcem sa ich dotknúť, ale sú len akýsi doplnok, či prívesok, ktorý môže len ťažko rozhodovať o dôležitých veciach. Môžu sa dohodnúť na nejakom sneme a tam niečo riešiť, ale zase je to skôr v rukách tých viditeľných ľudí, ako členskej základne, ktorá, navyše, nie je nijako rozsiahla.
Vzťahy sú v strane viac ako napäté. Výmena predsedníčky môže pôsobiť dosť zvláštne, ani Veronika Remišová ani Mária Kolíková nemajú zrovna vysokú dôveru v spoločnosti podľa prieskumov verejnej mienky, takže je to čudná výmena. K čomu je to teda dobré?
Je to podľa mňa predzvesť ďalších krokov, ktoré budú nasledovať. Tá strana sa rozdelí, nechcem hovoriť priamo o rozpade, rozdelí sa. Časť odíde, tento proces sa už začal troma jednotlivými odchodmi, ale teraz to bude, myslím si, trošku akcelerovať. Zostane tam časť, ktorá sa bude snažiť, aby prežila postavenie parlamentnej strany v zmysle vlastného poslaneckého klubu. Či a dokedy sa im to podarí, je otázne.
Ďalší vývoj, respektíve jeho rýchlosť zrejme bude súvisieť aj s dátumom volieb? Do riadnych volieb je ešte čas viac ako dva a pol roka. Ale – môžu byť aj skôr.
Áno, predčasné voľby sa nedajú vylúčiť a vtedy by sa ten pohyb zrýchľoval. Tento subjekt toto volebné obdobie neprežije.
Zaznamenali sme na politickej scéne v minulosti niečo podobné?
Určitá analógia sa dá nájsť v strane Sieť. Mala podobný volebný výsledok, podobné veľké ambície pred voľbami a nevydržala ani niekoľko mesiacov. Pri Sieti to bolo akcelerované tým, že vstúpili do koalície so stranou Smer. Myslím si, že pozícia Siete v tej koalícii nebola o nič horšia, respektíve ich možnosti vplývať na politiku neboli o nič menšie než majú Za ľudí v tej koalícii, v ktorej sú a tá dnešná koalícia podľa môjho názoru nie je o nič lepšia než bola tá okalícia, v ktorej skončila strana Sieť. Dnes po Sieti zostali už len nejaké novinové články, hoci formálne tuším, ešte existujú, ale nemajú žiadny výtlak, žiadny. Tento osud, myslím, čaká aj stranu Za ľudí. Ľudia zo Siete sa rozutekali, niektorí sa pokúsili založiť nové subjekty, niektorí sa pridali do už existujúcich… A to je, myslím, zasa obraz toho, čo sa bude diať v strane Za ľudí v najbližších mesiacoch.
Aký má teda význam potenciálna zmena na poste predsedu strany? Veď snáď aj tí členovia strany vidia, čo sa deje a vedia odhadnúť situáciu, či?
Pozor, to nie sú politicky skúsení ľudia, sú to, slušne povedané, politickí amatéri. A funguje taký úkaz, ktorý ťažko pochopíme my, ktorí sme nikdy neboli poslancami v parlamente. Väčšinou u nás prichádzajú do Národnej rady ako poslanci ľudia, ktorí sú mimo veľkej politiky. Tu sa to osadenstvo parlamentu mení jedny voľby od druhých. Prichádzajú ľudia, ktorí sú neskúsení a navyše, nie nejako teoreticky pripravení. A v parlamente zrazu získajú dojem, že nie sú o nič horší než tí veľkí politickí matadori. Práve naopak, nadobudnú pocit, že by to vedeli robiť lepšie.
Proste, pod vplyvom veľkej výplaty a postavenia získavajú falošný dojem, že sú majstri sveta?
Áno. A to je jav, ktorý pôsobí takmer univerzálne v parlamente. Príde tam človiečik, ktorý v živote neviedol nijaký veľký subjekt, či už ekonomický alebo politický a zrazu je veľmi dôležitý a významný. On si to zoberie k srdcu, že áno, tak je to správne, ja na to mám. A myslím si, že toto je úkaz, ktorý dnes funguje aj v strane Za ľudí. Nechcú hľadať racionálne a pragmatické riešenia, ale skôr také tie riešenia vlastných, egoistických pozícií presadiť sa bez ohľadu na to, či to bude mať nejaký reálny výsledok v podobe pozitívnych záverov alebo nie. A myslím, že to je ďalšia kvapka do procesu rozkladania sa tej politickej strany.
Andrej Kiska, kvôli ktorému Za ľudí vznikla, už teda v politike nie je. Čo bude podľa vás s ďalšou exponovanou osobou strany, Veronikou Remišovou?
Pokiaľ si tam udrží takú pozíciu akú má, teda tá opozičná platforma je podľa všetkého zatiaľ v menšine v tej strane, čo sa týka rozhodovania o predsedovi, tak pokiaľ si to udrží, podľa všetkého bude tou, kto zhasne to svetlo. A ak si pozíciu neudrží, možno sa vráti k Igorovi Matovičovi, alebo sa pridá niekde inde. To, čo som vravel o tých pocitoch ľudí v politike, to je veľmi silné, pôsobí to ako droga a toho sa veľmi ťažko vzdáva…
Je nejaká ďalšia strana, ktorú čaká podobný osud podľa vás?
Áno, procesy sa už naštartovali v OĽaNO.
Skončí OĽaNO ako Sieť alebo Za ľudí? Detaily rozoberieme na ParlamentneListy.sk so sociológom P. Haulíkom v pondelok 7.6.2021.