Zavŕšenie národnoštátnych ambícií aj zdieľanie spoločných hodnôt. Aj takto vidia slovenskí europoslanci členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii (EÚ). Dnes je to 17. rokov, odkedy sa SR zaradila medzi členské krajiny EÚ.
Podľa europoslanca Ivana Štefanca (KDH/EPP) je vstup do EÚ zavŕšením národnoštátnych ambícií. „Po prvý krát v dejinách nie je Slovensko len objektom zahraničnej a hospodárskej politiky silnejších štátov, ale spolutvorí spoločné európske rozhodnutia pri jednom stole ako rovný s rovnými,“ uviedol europoslanec.
Štefanec vníma členstvo v EÚ nielen ako príležitosť pre slovenské firmy uplatniť sa na spoločnom trhu či pre študentov vyskúšať si zahraničné univerzity. Podľa neho je výhodou aj spoločná mena a sloboda pohybu, aká doposiaľ nebola. „Prínosy cítime aj dnes v čase pandémie, kedy sú naši občania očkovaní rovnakými vakcínami ako Nemci či Francúzi. Práve v ťažších časoch si viac uvedomujeme, že krízy prekonáme rýchlejšie európskou spoluprácou.
Podľa europoslanca Miroslava Číža (Smer-SD/SD) znamená vstup SR do EÚ zdieľanie spoločných hodnôt, akými sú demokracia, solidarita či sloboda. Vďaka EÚ zvláda Slovensko krízy a riziká ľahšie. Podľa Číža si bežní občania niekedy neuvedomujú, že veci, ktoré považujú za samozrejmé, sú výsledkom členstva v EÚ. Ide napríklad o voľný pohyb osôb, štúdium v zahraničí cez program Erazmus či pravidlá v oblasti ochrany spotrebiteľov. „Z politického hľadiska je dôležitým prínosom, že Slovensko sedí za jedným rokovacím stolom spolu so všetkými ostatnými členskými krajinami a podieľa sa na spoločnom rozhodovaní,“ uzatvára Číž.
„Po sedemnástich rokoch členstva si už ani neuvedomujeme a považujeme za samozrejmé výhody, ktoré nám Európska únia prináša,“ uviedol pre agentúru SITA europoslanec Michal Wiezik (EPP/SPOLU). Priblížil, že ide o „bežne prehliadané“ možnosti, ako je neobmedzené cestovanie, nulové poplatky za hovory alebo transakcie, prístupné štúdium či práca v zahraničí. Pre malú a otvorenú ekonomiku, akú má Slovensko, je podľa neho byť súčasťou najsilnejšej ekonomiky sveta jednoznačnou výhodou. Dodal, že Slovensko ako člen EÚ získalo pozíciu ovplyvniť dianie na svetovej scéne. Spolu s partnermi v rámci EÚ môže koordinovane riešiť problémy, ktoré by sa jednotlivo zvládli ťažko vzhľadom na ich globálny charakter. Ako príklad uviedol, že cez Úniu sa podarilo vyvinúť dostatočný tlak na medzinárodných partnerov k naplneniu záväzkov Parížskej dohody. Tento prínos vníma ako jeden z najdôležitejších, pretože vďaka EÚ je téma klimatických zmien a ochrany životného prostredia prioritou aj na Slovensku.
Europoslanec Vladimír Bilčík (EPP/SPOLU) vo svojom profile na sociálnej sieti podotkol, že počas pandémie mohlo Slovensko jasne pocítiť, že jeho vstup do EÚ bol absolútne kľúčový pre zdravie, bezpečnosť a prosperitu. Dodal, že domácou úlohou pre Slovensko stále zostáva čo najviac sa európskym krajinám priblížiť v kvalite života, politickej kultúre a odolnosti inštitúcií. „Dnešný deň výročia vstupu do EÚ je však skvelou príležitosťou poďakovať sa všetkým ľuďom, ktorí v roku 1998 na Slovensku zabrali a prezieravo a cieľavedome nás viedli k členstvu v Európskej únii,“ napísal.
SR vstúpilo do Európskej únie 1. mája 2004 spolu s ďalšími deviatimi krajinami. Členmi EÚ sa vtedy stali aj Estónsko, Lotyšsko, Litva, Česká republika, Slovinsko, Maďarsko, Poľsko, Malta a Cyprus.
