- Reklama -
Úvod Aréna Povinnosť nosiť rúško v škole môže zrušiť rozhodnutie súdu o nezákonnosti vyhlášky

Povinnosť nosiť rúško v škole môže zrušiť rozhodnutie súdu o nezákonnosti vyhlášky

0
Ilustračná snímka. Foto: TASR

Psychologička Beáta Sedlačková z Výskumného ústavu detskej psychológie a psychopatológie však pre portál vŠkolstve.sk zhodnotila, že spory medzi rodičmi a školou by sa nemali riešiť na súde, keďže to môže mať negatívny dosah na deti.

Povinnosť nosiť rúško v priestoroch školy by mohlo zrušiť rozhodnutie súdu o nezákonnosti vyhlášky alebo opatrenia. To však podľa portálu vŠkolstve.sk na Slovensku chýba. Pre portál to potvrdil aj odborník na ústavné právo Juraj Jankuv, ktorý v rámci judikatúry slovenských súdov zatiaľ nenašiel taký rozsudok, ktorý by riešil otázku legality nosenia rúšok.

Školy totiž v súčasnosti riešia možné žaloby od rodičov za dodržiavanie opatrení, ktoré vyplývajú z rozhodnutia ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislava Gröhlinga (SaS) a aj z vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR).

Jedným zo sťažovateľov je aj právnička Eva Bieliková, ktorá v otvorenom liste adresovanom riaditeľovi ZŠ Pavla Marcelyho na Drieňovej ulici v Bratislave Gabrielovi Kalnovi uviedla, že deti sú diskriminované a škola im neumožňuje plniť si povinnú školskú dochádzku. Psychologička Beáta Sedlačková z Výskumného ústavu detskej psychológie a psychopatológie však pre portál zhodnotila, že spory medzi rodičmi a školou by sa nemali riešiť na súde, keďže to môže mať negatívny dosah na deti.

Rodičia však majú právo obrátiť sa v týchto otázkach na všeobecný alebo dokonca Ústavný súd SR. Tie následne posúdia či dané opatrenia naozaj poškodzujú práva detí a v prípade potreby ich vyhlásiť za nezákonné. Podľa Jankuva je takýto postup možný, avšak pre rodičov menej efektívny. „Súdy majú svoje lehoty, ktorých výsledkom by bolo, že by sa rodičia nápravy nemuseli domôcť v nejakom rozumnom čase,“ ozrejmil odborník.

ňAko efektívnejší spôsob sa javí, keď sa rodičia obrátia na súd s trestnoprávnou žalobou priamo proti škole. Pre vyššiu naliehavosť takýchto konaní sa môžu dopracovať k skoršiemu výsledku, ktorý môže byť v ich prospech. Jankuv ako príklad priblížil prípad nemeckej matky, ktorá bola úspešná so svojou žalobou na oblastnom súde vo Weimare voči škole, ktorú navštevujú jej dvaja synovia. Právnik konštatoval, že slovenský právny poriadok vychádza pri ochrane ľudských práv z rovnakých zásad ako právny poriadok Spolkovej republiky Nemecko.

Jankuv poznamenal, že riaditelia by sa však nemali obávať pokút alebo trestu odňatia slobody. Vychádza pri tom z nemeckého príkladu, podľa ktorého je oveľa reálnejšie uloženie opatrenia, na základe ktorého by škola nesmela požadovať od žiakov nosenie rúšok či respirátorov. Situáciu by však mohla zjednodušiť aj zmena či zrušenie opatrenia ÚVZ, ktoré po deťoch nosenie rúšok v škole vyžaduje. „Týmto by sa riaditelia škôl mohli vyhnúť prípadnému trestnému stíhaniu v budúcnosti,“ objasnil.

Psychologička však upozorňuje, že takéto spory môžu zasiahnuť aj samotné deti, ktoré budú akýkoľvek konflikt počas súčasnej náročnej situácie vnímať negatívne. Z daného dôvodu je podľa Sedlačkovej totiž prvoradý ich návrat a zotrvanie v školách, ktoré však pri hroziacich žalobách nemusí byť úspešné. Napríklad starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren avizoval, že ak by mali čeliť žalobám zo strany rodičov, radšej by školy znova zatvorili. Psychologička vysvetlila, že aj toto je situácia, kedy by sa dalo deťom ukázať, ako primerane riešiť konflikty. „Vhodné by bolo ísť cestou zmierovania s využitím mediácie,“ podotkla. Pomôcť by mohol aj jednoznačný signál rodičom, ktorý by upozornil na to, že otvorenie škôl je pre spoločnosť prioritou.

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu