V dôsledku koronakrízy prišlo vlani o prácu viac než milión Nemcov, vyše polovice tvorili ľudia pracujúci na minimálny úväzok. Ako sa na informácie z parlamentu odvoláva agentúra DPA, o prácu prišlo 477.000 ľudí s povinným sociálnym poistením a 526.000 ľudí pracujúcich na skrátený úväzok.
Najvyššiu daň si pandémia vybrala v gastronómii a ubytovacích službách, kde nezamestnanosť vzrástla o 398.000 ľudí. Ďalším postihnutým sektorom bol spracovateľský priemysel, kde prišlo o prácu približne 128.000 zamestnancov, pričom najviac ich bolo v kovospracujúcom priemysle a elektrotechnike. Veľmi veľa ľudí prišlo o prácu v oblasti kultúry, zábavy a voľnočasových aktivít, kríza sa tam dotkla zhruba 78.000 ľudí pracujúcich na minimálny úväzok.
Hovorkyňa ľavicového krídla v dolnej snemovni Bundestag Sabine Zimmermannová vytkla vláde “pomýlenú krízovú politiku”, pretože s pomocou režimu kurzarbeit mohla zabezpečiť trh práce. V apríli 2020 bolo takmer šesť miliónov ľudí v režime kurzarbeit, čo predstavuje len 20 % zamestnancov s povinným sociálnym poistením.
“Nástroj kurzarbeit je deravý štít,” povedala pre DPA. V prvom rade preto, lebo ľudia s minimálnym úväzkom nemajú nárok na finančnú podporu v režime kurzarbeit, a dokonca ani na podporu v nezamestnanosti. Požaduje preto, aby vláda aj pracovné miesta na minimálny úväzok zahrnula do povinného sociálneho poistenia.
Podľa najnovších údajov Spolkovej agentúry práce v marci tohto roka bolo evidovaných zhruba 2,8 milióna nezamestnaných, čo je približne o 492.000 viac než v marci 2019. V režime kurzarbeit pracovalo asi 197.000 ľudí a približne milión ľudí je evidovaných ako dlhodobo nezamestnaní.
Vplyv koronakrízy bol vypočítaný s pomocou porovnania údajov z trhu práce od začiatku pandémie v marci 2020 s údajmi od marca 2019. Vyhodnocovali sa dostupné údaje od marca do septembra minulého roka, pre nasledujúce mesiace do decembra 2020 sa využili odhady.
