“Problém našich politikov, politológov, novinárov je, že uplatňujú na Matoviča kritériá ako na normálneho človeka. To je akoby ste od rádia žiadali, aby sa správalo ako televízor,” hovorí pre ParlamentneListy.sk autor populárnych bestsellerov Jozef Banáš.
Pán Banáš, nebolo možné nespomenúť si na vás! Štatistický úrad totiž zverejnil v piatok diagnózy, na ktoré Slováci vlani zomierali najčastejšie. Najviac ľudí umrelo na choroby obehového systému, druhou najväčšou príčinou úmrtí boli v roku 2020 nádory a tretie miesto v počte úmrtí zapríčinil COVID-19. Vy ste vlani prepočítavali, a ľudí to teda ohromne zaujalo, musím podotknúť, či je COVID-19 naozaj tá choroba, ktorá ľudí najviac ničí… Tak už máme štatistickú odpoveď, čo sa týka Slovenska. Vy ste medzitým COVID-19 síce nie s jednoduchým priebehom, ale, našťastie, sám prekonali, ako pozeráte teraz, po týchto číslach, na pandémiu, aj vzhľadom na tie zvyšné diagnózy?
Po mojej osobnej skúsenosti s covidom hovorím, že sa táto choroba nemá podceňovať, ale zasa vyvolávať doslova panický strach je kontraproduktívne. Začíname si pliesť zodpovednosť so strachom, obávam sa, že strach z covidu je nebezpečnejší ako covid sám. Za absurdné považujem, že lekári po zistení, že niekto je pozitívny, dajú ho do karantény a tam má dve možnosti – alebo on prekoná covid alebo covid prekoná jeho a ocitne sa v nemocnici.
Pozoruhodný je prípad starostu Dvorov nad Žitavou pána Becíka, ktorý tvrdí, že ivermectin v jeho dedine stopercentne zabral. Všetky médiá sa doňho pustili, namiesto toho, aby tam nabehol televízny štáb a urobili o tom reportáž, ktorá by jeho tvrdenie potvrdila alebo vyvrátila. Vyvoláva to vo mne nedobrý pocit, že médiá niektoré lieky a vakcíny zámerne zatracujú iné uprednostňujú.
Neviem posúdiť relevantnosť údajov štatistického úradu, je dosť možné, že by úmrtí na covid bolo viac, ak by neboli opatrenia, každopádne sa však potvrdili moje „konšpiračné“ tvrdenia, že na iné diagnózy umiera na Slovensku viac ľudí ako na covid. Vyzývam ľudí, aby to preťaženým lekárom uľahčili a prevzali zodpovednosť za svoje zdravie do svojich rúk.
Prevziať zodpovednosť za zdravie – to je práve ťažká vec. Lekári zvyknú hovoriť, že cez covid zemeguľa oťažieva… Ľudia priberajú, nehýbu sa a to je zle, nastupujú potichu diagnózy ako cukrovka, vysoký tlak… Čo odporúčate ako motiváciu na styk z gauča, keď sa ľudia nemôžu stretávať?
Sú dva druhy ľudí – jedni, ktorí sa snažia mať zdravie vo svojich rukách, a druhí, ktorí svoje zdravie zverili do rúk lekárov s tým, že si predsa platia “nemocenskú”. Takíto ľudia dokonca zvaľujú vinu za svoje choroby na lekárov. Chybou nášho zdravotníctva či skôr chorobníctva je, že sa o vás začnú zaujímať, až keď ste chorí. To, ako sa máte správať, hýbať sa, stravovať, myslieť, aby ste neochoreli, vám povie lekár len výnimočne. Je to však vina systému, v ktorom lekár zarobí vtedy, keď má čo najviac chorých. V Bhutáne, kde som sa o tom sám presvedčil, nemôže byť za lekára označovaný ten, kto má chorých pacientov. Podstatou ich zdravotného systému je prevencia.
Na Slovensku máme aj vládnu krízu. Tiež je za ňou pandémia, respektíve súvis s jej riešením a tým je premiérov nákup Sputnika V. Čo si o tom myslíte?
Nákup Sputnika schvaľujem, ale nie spôsobom, akým bol prevedený. Obávam sa však, že jeho používanie nám EÚ nedovolí, pretože by pokazili kšeft americkým či britským výrobcom. Považujem za nedôstojné voči Rusku a viac ako štyridsiatim krajinám, v ktorých touto vakcínou očkujú milióny ľudí, že my ju skúšame na myšiach. Neverím, že Európska lieková agentúra Sputnik schváli z jednoduchého dôvodu – je ruský.
Chýba nám tretina ministrov vo vláde, premiér už hovorí o trojkoalícii bez SaS, poslancom Za ľudí sa to nepáči… Ako vnímate túto politickú situáciu?
Je neuveriteľné, že sa Matovič neustále oháňa nami občanmi, pre ktorých chce do roztrhania tela pracovať, pričom mu 80 percent občanov odkazuje, že si neželajú, aby pre nich pracoval. Stal sa tak živým dôkazom tézy, že úlohou politikov nie je riešiť problémy občanov, ale ich zabávať. Problém našich politikov, politológov, novinárov je, že uplatňujú na Matoviča kritériá ako na normálneho človeka. To je akoby ste od rádia žiadali, aby sa správalo ako televízor.
Kľúčový problém je ego Matoviča, druhý problém je ego Sulíka, ten je však normálnejší v tom, že sa nehrá na televízor. Kríza bude trvalá, kým bude mať Matovič ambíciu pôsobiť v akejkoľvek vládnej zostave, kedykoľvek a s kýmkoľvek. Je jedno či bude vo vláde, alebo v parlamente, OĽaNO je Matovič, ak skončí on, skončí aj OĽaNO. Má len šťastie, že je covid, lebo sa má na čo vyhovárať. Ak by covid nebol, spoločnosť a najmä jeho voliči by podstatne rýchlejšie pochopili, že je len rádio aj to len na veľmi dlhé vlny.
Máte predstavu vyriešenia tejto situácie? Koaličné strany tvrdošijne odmietajú predčasné voľby, ale podľa politológov k nim smerujeme.
Situácia je riešiteľná jediným spôsobom – novými voľbami na základe referenda, pretože 90 poslancov potrebných na povalenie vlády sa nenájde. Dôvod je jednoduchý – peniaze.
Mesačný plat poslanca je v priemere 5.000 eur, to je za rok 60.000. Ak by odhlasovali predčasné voľby, prídu o takmer tri ročné platy, čo je takmer 180.000 eur. Ak teda zarábate v civile hoci aj tisíc eur, tak by ste boli blázon podpíliť konár sám pred sebou.
Pokiaľ ide o Matoviča, on by aj rád odstúpil, ale jeho ego mu to nedovolí. Je to jeho osobná tragédia, nepochybujem o úprimnosti jeho zámeru bojovať proti korupcii, ale v dôsledku jeho katastrofálneho politickému manažmentu, neustále omieľané argumenty o návrate mafie v predčasných voľbách strácajú na sile. Nemôže byť predsa zmyslom politiky téza antiFico. Matovič tak sám robí všetko preto, aby predčasné voľby boli, len on o tom nemá ani tušenie.
Čo sa týka kníh – máte kontinuálne medzinárodné úspechy – Kód 1 je bestsellerom na Amazone, vyšiel aj v Indii, v Česku vám vychádza Kód 7 – čo Slovensko? Čakáme najbližšie asi na biografiu Tomáša Baťu alebo…?
V literatúre sa mi stále darí – motivačný román o Tomášovi Baťovi zakladateľovi píšem, vyjde koncom októbra. Teším sa, že sa moje knihy stále prekladajú, za veľké zadosťučinenie považujem nedávne dvojvydanie románu Zastavte Dubčeka! v Indii v hindskej a v anglickej verzii.
V Srbsku vychádza román o Štefánikovi a skutočnosť, že sa Kód 1 umiestnil na prvom mieste a stal sa bestsellerom v kategórii kresťanskej literatúry na Amazone v USA, predýchavam doteraz.
