“Cirkus bude pokračovať,” hovorí o tom, čo očakáva sa, že sa v politike stane, poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD). Celé dianie považuje za trápne.
Aké máte očakávania od v súčasnosti dosť horúceho vývoja na politickej scéne?
No vláda bude chvíľu pokračovať ďalej a potom klauni zasa prídu na to, že zabávať je jednoduchšie ako zaoberať sa pandémiou a zaoberať sa tým, čo Slovensko v tejto chvíli potrebuje. Klauni opäť prídu k nejakému rozhodnutiu, urobia zas nejaké predstavenie a cirkus bude pokračovať. Chvíľu.
Nedávate tomu ani po rekonštrukcii dlhé trvanie?
Nie, opäť príde nejaká situácia, kde bude treba niečo vyriešiť, na niečom sa dohodnúť, napríklad na peniazoch… A opäť sa spustí cirkus. Takto to bude pokračovať až dovtedy, kým sa úplne nerozpadnú.
Ako by ste ohodnotili vládu, ktorá sa rozpadá po roku vládnutia v čase, keď je štát v kríze aká tu skutočne od 2. svetovej vojny nebola?
Je to už také trápne… Ak by sme mali túto vládu pomenovať nejakým prívlastkom, tak je to slovo trápne. Jeden, druhý, tretí, štvrtý – všetci sú trápni tým ako ťahajú ľudí za nos, predstierajú záujem o Slovensko.
Ste v politike už 20 rokov, musíte byť zvyknutý na rôzne situácie. Nepripomína vám to niečo?
Toto tu ešte nikdy nebolo a dúfam, že ani nikdy nebude. Opäť mi napadá to slovo – je to trápne.
Ono, v čase keď zomierajú ľudia v nemocniciach na covid, nehovoriac že niektorí sa do tej nemocncie ani nedostanú a nevieme presne koľkí podliehajú iným ochoreniam, lebo všetko je podriadené pandémii, nehovoriac o ekonomickej situácii a sociálnej izolácii, človek asi naozaj neočakáva rozkoly medzi členmi vlády…
Celé je to nevhodné. Bohužiaľ, zomrelo 9 000 ľudí a niektorí úplne zbytočne. Teraz zo mňa hovorí aj tá skúsenosť, ktorú mám vždy keď sa pozriem v parlamente po ľavej strane, kde je prázdno a sedel tam Ľubo Petrák. Je to pre mňa neuveriteľný pocit zhnusenia. Som doslova a do písmena zhnusený. Nemám na to iný názor a iný pohľad. Toto si Slovensko nezaslúžilo. Veď aké sú postupy tejto vlády s pandémiou? My tu poznáme len testovanie a očkovanie, to je všetko, nič viac, žiadne doporučené lieky. Ľudia sa dozvedajú ako sa majú liečiť podľa toho, či sa poznajú alebo nepoznajú s nejakým súkromným lekárom, ktorý si to viac menej naštudoval zo zahraničnej tlače. Inak my nerobíme v tomto ohľade, nechcem povedať, že nič, lebo lekári makajú ako nikdy v živote, ale makajú preto, že sú lekári a majú to v sebe a nie preto, že je tu nejaká vláda. Celé je to tragédia. A nikto nech sa nevyhovára na nejaké zdravotníctvo, ktoré tu bolo také alebo onaké, to s tým už nemá nič spoločné. To, čo vláda urobila za jeden jediný rok, to sa nepodarilo nikomu, nechcem to prirovnávať k iným historickým etapám, ktoré mi napadajú a ktoré boli všeobecne odsúdené z hľadiska ľudskosti.
