piatok, 17 septembra, 2021
17.6 C
Bratislava
ÚvodArénaBujňák: Vládna kríza zosilňuje mandát prezidentke

Bujňák: Vládna kríza zosilňuje mandát prezidentke

Vládna kríza zosilňuje prezidentke SR Zuzane Čaputovej mandát v dvoch rovinách. Po demisii ministra nemusí pri menovaní nového člena existujúcej vlády vyhovieť návrhu premiéra. Keby prišlo k demisii existujúcej vlády, pri vymenovaní novej vie ovplyvňovať jej zloženie. Uviedol to Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK).

Bujňák zdôraznil, že nevymenovanie nového člena vlády prezidentkou by malo byť výnimkou, a nie pravidlom. V tejto súvislosti upozornil na rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR v obdobnej veci ešte z roku 1993. „Faktom však je, že ak hlava štátu návrhu nemusí vyhovieť, aktívne vie ovplyvňovať, kto ministrom bude a kto nie. Národná rada (NR) SR síce v roku 1999 chcela toto rozhodnutie ÚS SR prekonať zmenou ústavy, no spôsobom, akým to urobila, sa rozhodnutie ÚS SR prekonať nepodarilo,“ spresnil.

Vyhlásil, že každé riešenie vládnej krízy by sa v prvom rade malo opierať o nespochybniteľný ústavný základ. „Podanie demisie je právom predsedu vlády a jej následkom je demisia celej vlády. Predčasné parlamentné voľby cez ústavný zákon zase majú ústavnoprávne riziká,“ podotkol s tým, že pri každej vláde je dôležitá podpora v parlamente. „Pretože ak vládne návrhy zákonov neprechádzajú, vláda tým pádom nevie plniť ani významné časti svojho programového vyhlásenia, a teda nevie fungovať riadnym spôsobom,“ dodal. Poukázal na situáciu zo septembra 2019, keď vláde napriek formálnej strate parlamentnej väčšiny návrhy zákonov prechádzali vďaka podpore tzv. nezaradených poslancov. Považuje to však za výnimku.

V prípade, keď podá demisiu premiér, je úlohou prezidentky svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. „Je preto logické, ak zostavením vlády poverí toho, kto disponuje najväčšou podporou v parlamente,“ uviedol. Vyhlásil, že v marci 2018 bola táto podpora deklarovaná tým, že budúci predseda vlády odovzdal vtedajšiemu prezidentovi podpisy 79 poslancov, ktorí garantovali podporu budúcej vláde. Dodal, že úskalie vymenovania vlády bez podpory parlamentu možno eliminovať napríklad verejným prísľubom hlavy štátu, že premiérom bude predstaviteľ najsilnejšej parlamentnej politickej sily.

Výhodou ústavného zákona o skrátení volebného obdobia je podľa Bujňáka rýchle riešenie situácie. Nevýhodou sú ústavnoprávne riziká. „Ústavný zákon skracujúci volebné obdobie predstavuje účelové suspendovanie ústavných noriem. Pokiaľ môžete dočasne suspendovať jednu ústavnú normu dnes, rovnaký postup môžu použiť v budúcnosti iné politické sily vo vzťahu k ďalším ústavným normám, napríklad dočasne suspendovať právomoci prezidenta, Najvyššieho kontrolného úradu SR či prokuratúry,“ spresnil. Zdôraznil, že je nutné negatívne vnímať každý jeden prípad dočasného suspendovania ústavných noriem, ktorý nie je predpokladaný textom ústavy.

„Ak je záujem vyvolať predčasné voľby, malo by sa postupovať tak, ako to predpisuje ústava. Tá hovorí, že ak NR SR nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, v takom prípade vzniká hlave štátu právo NR SR rozpustiť a tým vyvolať predčasné voľby,“ doplnil. Zdôraznil, že keby došlo k vyvolaniu predčasných volieb, či už cez ústavnoprávne rizikový ústavný zákon alebo cez ústavou predpokladané rozpustenie parlamentu hlavou štátu, vláda môže teoreticky ostať aj v nezmenenom zložení. „Takto sa postupovalo aj v minulosti, keď napríklad po schválení skrátenia volebného obdobia v roku 2006 pokračovala vo funkcii vtedajšia vláda, a podobný postup bol v roku 2011,“ podotkol Bujňák.

728*90

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 401,250 +902 Dnes Úmrtí 12,569 +3 Dnes Uzdravení 382,966 Infikovaných 5,715 Last updated: 17. septembra 2021 - 20:40 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -