Prekvapuje ma intenzita kampaní a antikampaní k sčítaniu obyvateľstva, ktorá prerastá až do akéhosi ideového či priam ideologického zápasu. Samotnému zmyslu sčítania to pritom len ubližuje, hovorí o téme sčítania z pohľadu významu pre cirkev a spoločnosť i z pohľadu vyzývania k nepriznávaniu sa k žiadnemu náboženstvu cirkevný analytik Imrich Gazda.
V súvislosti so súčasným sčítaním obyvateľstva sa stále pri otázke o náboženskej viere zdôrazňuje význam financií, ktoré cirkvi na základe úspešnosti dostanú. Pre cirkvi však nejde len o to. Prečo je pre ne dôležité?
Výsledky sčítania – prvé výsledky musí Štatistický úrad SR zverejniť najneskôr do 1. januára 2022, komplexné výsledky najneskôr do 31. marca 2024 – budú pre cirkvi a náboženské spoločnosti dôležitým vysvedčením. Kým politici a politické strany dostávajú známku za svoje pôsobenie spravidla každé štyri roky počas volieb (a priebežne formou volebných preferencií), cirkvi sa o svojom „prospechu“ dozvedajú oveľa zriedkavejšie – raz za dekádu. Politické strany vznikajú a zanikajú, ľudia prebiehajú z jednej do druhej, kým cirkvi majú svoju tradíciu a stabilitu. No o to významnejším signálom je, ak niektorá z nich v priebehu dekády zaznamená výraznejší nárast či pokles členstva.
Zohrá podľa vás rolu, že sčítanie prebehne elektronicky?
Bojím sa že hej. Pri tohtoročnom sčítaní cirkvi napĺňa obavou práve online forma sčítania, s ktorou môžu mať starší, a teda v priemere viac religióznejšie založení ľudia problémy.
Čo s tým?
So žiadosťou o pomoc sa síce budú môcť veriaci obrátiť na asistentskú službu, ale z dôvodu obáv, či už o bezpečie alebo o zdravie, tak mnohí určite neurobia, čo zvyšuje možnosť chybne vyplnených údajov. Aj preto cirkevní predstavitelia vyzývali svojich členov, aby sa nielen prihlásili k svojej viere, ale aby aj ponúkli svoju pomoc starším a osamelým osobám. Aj preto chcú cirkevní predstavitelia v nasledujúcich týždňoch vyzývať svojich členov, aby sa nielen verejne prihlásili k svojej viere, ale aby aj ponúkli svoju pomoc starším a osamelým osobám.
A teraz k peniazom, zámerne som sa na ne nepýtal na začiatku. Toto sčítanie je z pohľadu financovania ešte kľúčovejšie ako tie predtým. Prečo?
Nový Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2020 a po 70 rokoch nahradil komunistickú legislatívu z roku 1949, totiž stanovuje, že výška finančného príspevku pre cirkvi sa odvíja aj od počtu veriacich. Pokiaľ sa ich počet pri jednotlivej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti zmení o viac ako 10 percent v porovnaní s posledným sčítaním, príspevok pre takúto cirkev alebo náboženskú spoločnosť sa upraví o jednu tretinu percentuálnej zmeny veriacich danej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
Keďže zákon stanovuje, že finančný príspevok sa upraví nie podľa výšky percentuálnej zmeny, ale len o jej tretinu, mohlo by sa zdať, že ide o relatívne malý balík peňazí.
Potrebné je uvedomiť si, že už dnes sú rozpočty cirkví napäté. Toto tvrdenie síce protirečí mýtu o bohatstve cirkví, najmä tej Rímskokatolíckej, ale je to tak. Stačí si uvedomiť, že štátny príspevok mohli cirkvi až do roku 2020 používať výhradne na mzdy duchovných a chod cirkevných ústredí. Všetko ostatné si museli hradiť z vlastných prostriedkov – napríklad z príjmov z prenájmov, zbierok, milodarov. Aj keď nová legislatíva rozšírila možnosti využitia štátneho príspevku, cirkvi ich budú aj tak naďalej využívať práve na mzdy kňazov, pričom budú musieť tak ako doteraz doplácať zo svojho. Dôvodom je skutočnosť, že štátny príspevok nezohľadňoval a ani po novom nezohľadňuje rastúcu úroveň minimálnej mzdy, ktorá za posledných päť rokov vzrástla z 380 na 623 eur. Cirkvi teda museli duchovným platiť stále viac, ale štát im na to väčší balík peňazí nevyčlenil.
Ateisti možno ani netušia, koľko kňazi zarábajú, či aké náklady má s platmi cirkev…
KBS na svojej internetovej stránke uvádza, že začínajúcemu kaplánovi musela cirkev v roku 2018 k 410 eurám od štátu doplácať 110 eur zo svojho, aby dosiahol aspoň minimálnu mzdu. A evanjelický biskup Ján Hroboň vyčíslil, že na dofinancovanie miezd duchovných musí ECAV zo svojich prostriedkov ročne vyčleniť súhrne až 1,5 milióna eur.
Sčítanie prichádza vždy po dekáde. To súčasné je štvrté po revolúcii. Dali by sa tieto sčítania z pohľadu postavenia cirkvi nejako porovnať?
Paušálne by som to pomenoval asi takto. Kým v roku 1991 sa ešte mnohí ľudia po rokoch totality báli verejne prihlásiť k svojmu vierovyznaniu resp. neboli na to naučení, tak náboženské prebudenie v 90. rokoch spôsobilo, že v sčítaní v roku 2001 zaznamenali nárast takmer všetky cirkvi. Naopak, s nástupom sekularizácie v novom miléniu viacero cirkví v roku 2011 zaznamenali prepad, niektoré aj výrazný. No a v dôsledku postupujúcej sekularizácie, ktorá z veľkých miest dorazila už aj do kedysi silno religióznych regiónov, možno očakávať, že aktuálne sčítanie potvrdí ďalšie oslabenie náboženskej identity obyvateľstva.
A z pohľadu úspešností jednotlivých cirkví v tom z roku 2011?
Pred desiatimi rokmi nebola najväčším skokanom žiadna z cirkví ani skupina „bez vyznania“, ale o viac ako 70 percent narástol oproti roku 2001 počet tých, ktorí odmietli na otázku o svojom náboženskom vyznaní odpovedať, ako aj počet tých, ktorí sa neprihlásili ku žiadnej z 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností a zaškrtli kolónku „ostatné“. Až za týmito skupinami nasledovali Apoštolská cirkev, Evanjelická cirkev metodistická a Kresťanské zbory, ktoré zaznamenali najväčší vzostup. Naopak, najväčší pokles členstva zaznamenala Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia, Evanjelická cirkev augsburského vyznania a Cirkev adventistov siedmeho dňa.
V poslednom čase sa vyrojilo dosť aktivistov a politikov, ktorí vyzývajú na neprihlásenie sa k náboženstvu a na finančné a spoločenské oklieštenie vplyvu cirkvi. Neobávate sa toho?
Rôzne kampane a antikampane nie sú žiadnou novinkou, mali sme ich tu v súvise so sčítavaním obyvateľstva aj v minulosti. To, čo ma tento rok prekvapilo, je ich intenzita, ktorá prerastá až do akéhosi ideového či priam ideologického zápasu. Samotnému zmyslu sčítania to pritom len ubližuje. Štátu, ktorý chce získať čo najpresnejší obraz o svojich obyvateľoch, aj cirkvám, ale napokon aj skupinám odmietajúcim duchovný rozmer života by podľa mňa len prospelo, aby sa nevytvárali rôzne umelé tlaky a ľudia sa mohli pri sčítaní rozhodovať absolútne slobodne a úprimne. Ak si uvedomujú a vážia svoju náboženskú identitu, tak sa k nej prihlásia. Ak nie, tak sa k nej neprihlásia. A bodka.
