Ekonomické ciele vzniku Vyšehradskej štvorky (V4) sa za 30 rokov jej fungovania podarilo naplniť. Najväčší skok urobilo Poľsko, Česko si zasa v hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa vo vzťahu ku kúpnej sile obyvateľstva udržalo postavenie jednoznačne najvyspelejšej ekonomiky V4, uviedol analytik Jozo Perič z brokerskej spoločnosti CapitalPanda. Vyšehradské zoskupenie vzniklo 15. februára 1991 a po rozdelení Československa sa počet jeho členov zvýšil na štyroch.
“Všetky ekonomiky V4 sa k priemeru EÚ v životnej úrovni úspešne priblížili,” uviedol Perič. Najviac sa priemeru EÚ v HDP na osobu vo vzťahu ku kúpnej sile obyvateľstva priblížilo Česko, ktoré sa v roku 2019 dostalo na úroveň 92,7 %, avšak v roku 1995 začínalo z pozície 77,9 %. Poľsko sa síce dosiahlo v roku 2019 úroveň 72,8 %, čo ho o 0,4 percentuálneho bodu stavia na tretie miesto rebríčka po druhom Maďarsku, no v roku 1995 bola jeho úroveň HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily zo štátov V4 najnižšia, a to iba 43,6 % priemeru EÚ. Slovensko v tomto porovnaní kleslo z pôvodne tretieho miesta na štvrté s úrovňou 70,2 % priemeru EÚ.
Krajiny V4 za posledných 30 rokov zažili tri rozhodujúce udalosti, a to rozpad Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), hospodársku transformáciu smerom k trhovej ekonomike a vstup do Európskej únie. “Ak zoberieme do úvahy odlišné štartovacie pozície a prvky ekonomickej transformácie v jednotlivých štátoch, môžeme vyvodiť, že do cieľa dorazili v porovnateľnej kondícii,” uviedol Perič.
Z hospodárskeho hľadiska je podľa analytika možné o krajinách V4 povedať, že sú v súčasnosti štandardnými trhovými ekonomikami s relatívne vysokou životnou úrovňou, stabilnou cenovou hladinou a pomerne solídnym stavom pracovného trhu. Jedinou krajinou V4, ktorá prijala jednotnú menu euro, je Slovensko, zatiaľ čo zostávajúce štáty si držia národné meny. Vzhľadom na nutnosť riešiť aktuálne úplne iné problémy je podľa Periča pravdepodobné, že sa na tomto prístupe Česka, Maďarska a Poľska hneď tak niečo nezmení.
