Poslanec Radovan Kazda (SaS) rieši otázku, ako je možné, že Fínsko, počtom obyvateľov porovnateľné so Slovenskom, má dlhodobo nízky počet nakazených aj obetí pandémie koronavírusu. “Spolu s ďalšími škandinávskymi krajinami a s Dánskom sú tieto štáty so svojim miernym priebehom pandémie a zároveň s menej prísnymi zákazmi od vlád tak trochu záhadou,” píše Kazda a hľadá dôvod.
Za doteraz úspešnou cestou Fínska stojí to, že Fíni dokázali odchytiť miestne ohniská nákazy, hoci mali jedny z najvoľnejších obmedzení v Európe – píše Kazda a odvoláva sa na analytický článok v CNN (link na článok, klikni sem).
“Vo Fínsku neobmedzovali vnútorný pohyb v krajine, Fíni mohli chodiť do škôl aj do práce a ani nosenie rúška, ktoré bezpochyby znižuje riziko infikovania sa, nebolo povinné. Článok cituje Pekka Nuortiho, profesora epidemiológie na Tampere University, podľa ktorého svoju úlohu zohrali bezpochyby aj kultúrne, politické a geografické faktory, ako je napríklad nízka hustota obyvateľstva, či menšia miera cestovania, no najväčší vplyv mala práca zdravotníckych agentúr v krajine. Nuorti hovorí, že počas leta Fínsko vsadilo na osvedčené postupy epidemiológie v teréne: testovanie, izolácia, sledovanie kontaktov, karanténa a prevencia udalostí šíriacich sa na miestnej úrovni,” uvádza Kazda.
Ako ďalej píše, priemerný denný objem testovania vo Fínsku sa neustále zvyšuje: z 2 900 vzoriek v máji na 11 300 v auguste. Koncom novembra vykonali fínske laboratóriá až 23 000 testov denne, čo predstavuje 90% súčasnej kapacity. Pre porovnanie: Slovensko má takmer rovnaký počet obyvateľov ako Fínsko; slovenský denný rekord je 21 978 testov, najvyšší sedemdňový priemer bol pred sviatkami: 13 800 testov PCR (prepočet RK).
“Graf ukazuje priebeh pandémie v prepočte na počet úmrtí v dôsledku covid-19 v jednotlivých krajinách a obdobie, kedy vlády uplatňovali tzv. lockdown, resp. prísne opatrenia. Vzťah prísnych opatrení vlády a zníženia pandemickej vlny v niektorých krajinách koreluje, v niektorých nie. Kauzalitu opatrení na priebeh pandémie, žiaľ, nevieme presnejšie vyhodnotiť,” píše Kazda.
