Deväť z desiatich Slovákov býva vo vlastnej nehnuteľnosti, tvrdí analýza Eurostatu z roku 2019. V rámci porovnania s 27 krajinami Európskej únie sme na treťom mieste. Sedem z desiatich Slovákov pritom vlastní nehnuteľnosť bez hypotéky.
Nuž priznajme si, že v tomto prípade ešte stále vedieme štatistiky najmä vďaka socialistickej výstavbe bytov. “Aktuálna situácia s vysokým počtom vlastníkov nehnuteľností súvisí s tým, že mnoho Slovákov prišlo za výhodných podmienok k družstevným bytom, ktoré sa vo veľkom skupovali po páde komunizmu,” hovorí analytička spoločnosti Fingo.sk Lenka Buchláková pre TASR. V tom čase sa cena trojizbového bytu pohybovala od 40.000 do 70.000 slovenských korún.
To ale ešte nespomína štátne byty, ktoré sa takisto dali odkúpiť. Dnes za tie isté byty v paneláku majitelia pri predaji žiadajú oveľa vyššie sumy, v porovnaní s tou kúpnou. Avšak stále sú žiadané.
„S vysokým podielom vlastnených nehnuteľností sú na tom podobne aj iné postkomunistické štáty ako Litva, Lotyšsko, Chorvátsko či Poľsko, alebo Rumunsko a Maďarsko,“ dopĺňa analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Nájomné byty mimoriadne chýbajú. Ceny bytov neustále rastú
Za týmto dobrým číslom pokiaľ ide o vlastníctvo nehnuteľnosti, však treba vidieť absolútny nedostatok nájomných bytov. Je ich ako šafránu, a tak nemajú občania inú možnosť ako sa zadĺžiť a kúpiť si byt alebo dom na hypotéku, prípadne platiť podnájom.
Nuž a keďže je bytov nedostatok, tak rastú a ceny. V predposlednom kvartáli tohto roka vzrástla cena bývania na Slovensku za štvorcový meter medziročne o takmer 12 percent.
Analytici sa zhodli na tom, že motiváciou ku kúpe vlastného bytu či domu sú aj dostupné hypotekárne úvery s nízkymi úrokovými sadzbami.
“Trh sa držal v pomerne dobrej kondícii aj počas posledných krízových mesiacov, keď objem poskytnutých hypotekárnych úverov ku koncu októbra vzrástol medziročne o viac ako deväť percent,” vypočítava Horňák. Prispieva k tomu aj Európska centrálna banka, ktorá drží úrokové sadzby na veľmi nízkych úrovniach. V blízkej dobe sa nepočíta s rastom jej kľúčových sadzieb a teda aj tlak na rast hypotekárnych sadzieb ostane slabý.
Starí rodičia, deti, vnuci – tak býva vyše štvrtina domácností na Slovensku
Jedným z ďalších veľmi zaujímavých poznatkov z analýzy je fakt, že Slovensko je zároveň na popredných priečkach v počte viacgeneračných domácností v porovnaní so západom. “Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 sú až dve tretiny slovenských domácností zložené z troch generácií, teda rodičov a manželského páru s dieťaťom, alebo deťmi,” vyčíslila Buchláková. Takže druhým najviac zastúpeným typom rozšírenej rodiny je trojgeneračné spolužitie slobodného rodiča s jeho rodičom alebo rodičmi a dieťaťom alebo deťmi. “Takéto rodiny majú štvrtinové zastúpenie v krajine,” doplnila analytička Buchláková.
